Zlé jazyky o nás hovoria, že sme národ bez minulosti, lebo sme v niekdajšej monarchii boli len súčasťou Horného Uhorska. Staneme sa po prezidentských voľbách aj národom bez budúcnosti? Lebo iné zlé jazyky zase hovoria o tom, že by sme sa mali stať kolóniou Ruska. Sú ale aj menej vážne, niekedy až komické dôvody, prečo sa obávať o budúcnosť Slovenska.
Korčok, ako manžel, otec a veriaci evanjelik, so skúsenosťami z diplomacie a ešte aj vekom, sa javil ako ideálny kandidát na úrad prezidenta. A zrejme ním aj stále je, ale pre Slovákov nie je dosť dobrý. Podporovali ho tí, ktorí sa boja nezrozumiteľnej politiky na všetky svetové strany. Vybrali si ho mimovládky, politické strany naprieč politickým spektrom, pružne zareagovali aj v KDH. Až na slovenský klérus, s výnimkou emeritného biskupa Bezáka. Odporúčanie k jeho voľbe v kostoloch, ani na iných fórach kresťanských inštitúcií nezaznelo.
Preto tá parafráza textu z Biblie na úvod. Tie slová treba samozrejme pripomínať aj (najmä) schizofrenickému elektoriátu z vidieka. Lebo štatistiky hovoria, že na Slovensku je 72,7 % veriacich ľudí a veľmi podobné číslo v percentách je počet hlasov, ktoré Korčoka ako predstaviteľa tradičnej rodiny odmietli. Tie hlasy dostal Peter Pelegrini. V mnohých okresoch najmä na severovýchode Slovenska je toto číslo oveľa vyššie.
V Pelegrinim sa ťažko vyznať a nevedno, kedy sa mu dá veriť. Či teraz, keď sa nechal fotiť na bohoslužbách v kostole, alebo keď o sebe tvrdil, že nie je praktizujúci katolík. Podľa výsledku volieb sa však dá povedať, že mu toto laškovanie neuškodilo. Predstavitelia cirkvi sa ale od toho divadla o márnotratnom synovi v hlavnej úlohe s Pelegrinim dištancovať mali.
Najväčšiu zásluhu na jeho úspechu majú voliči tretieho kandidáta z prvého kola, Harabinovci. Títo vlastenci, ktorých vlasť je niekde v povodí rieky Volgy zabrali, zdá sa naplno. A oplatilo sa. Samotnému Harabinovi to asi príliš nevoňalo a preto ani nikoho neprotežoval. Ostal ticho, lebo aj jemu, aj jeho priaznivcom recipročne stačí, keď sa v kampani nebude hovoriť o Putinovi ako o agresorovi.
Podľa výsledkov volieb z r. 2020 sa zdalo, že väčšina Slovákov už začala pri rozhodovaní o svojej budúcnosti používať rozum. Vtedy sa našla veľká skupina voličov odhodlaných voliť zmenu. Predstavitelia tej zmeny ale nedovládli. Zdá sa, že najviac sa popálili a dodnes sú sklamali tí voliči, ktorí zvolili do parlamentu alfa samca, mnohonásobného otca nemanželských detí, zástancu všeličoho, len nie tradičnej rodiny. Stal sa z neho dokonca aj predseda zákonodárneho zboru.
Možno aj preto im v podvedomí ostala obava, že sa vďaka Sme rodina začne na Slovensku presadzovať polygamia, alebo že sa Slováci premnožia. Tak teraz buď voliť nešli, alebo volili opak. Starého mládenca, ktorý už zrejme svoje šance na založenie rodiny prepásol. Možno si ešte nájde partnerku do života, veď aj Babiš ho pochválil, že je to fešák. No ale na to treba odvahu. A u Pelegriniho je jej akosi pomenej.
Súčasťou každých volieb sú vízie kandidátov do budúcnosti a v každých voľbách ide o budúcnosť. Našou budúcnosťou sú deti. Je to stará pravda, na ktorej nemôže nikto nič zmeniť. Vymretie po meči bolo nočnou morou každého stredovekého panovníka. Konštatovanie, že Slováci si voľbou prezidenta bez potomka volia Slovensko bez budúcnosti je síce pritiahnuté za vlasy. Ale prečo to nepovedať, keď tu bola aj iná možnosť. Boli tu aj iní kandidáti.
