Dubrovník

Musel som sa smiať pri čítaní Hríbovho editorialu v .týždni číslo 35. Napadla ma súvislosť, či príjemná cestovateľská náhoda s Blankou Ulaherovou i Štefanom, ktorí sa v lete túlali po Chorvátsku, i našimi, krokmi a kilometrami v tom čase tých nádherných miest. Keďže naša základňa, moja, spolu s milou rodinkou, s ktorou sme našu púť naplánovali, bola v Medjugorii, nebolo ďaleko ísť sa pozrieť do Mostaru. Fotky boli na mojom blogu zverejnené pred nedávnom. Čítanosť tak ako vždy nič moc, priznám sa, preto sa mi veľmi nechcelo hodiť sem fotečky z našej cesty do Dubrovníka. Nakoniec si vravím prečo nie, možno niekoho oslovia, či potešia, tak ako nás po 130 kilometroch, ktoré sme museli uraziť. Ten pohľad stál zato. I keď je to iba torzo. Ale v Dubrovníku bola celkom iná atmoška ako v Mostare, pretože ničivý dopad vojny tu nie je už skoro viditeľný, či prítomný. Tak nech sa páči:

gabo burdej Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny