Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(16)
Pýtam sa stromov len tak čo mi povedia,
v listoch sú ukryté slnká dní
pretože len v korunách stromov
vietor necháva svoju melódiu
jesenný list žltý daný na rozlúčku
v krokoch pomalých blížiacich sa k nebu
list za listom
naháňa neopakovateľným svojim šumom
pavúčie siete trhá, listy zemi vracia
hŕba farieb ročnej staroby
strom opäť niečo stráca v sebe
ako kráľ, najkrajší šat zahadzuje
nielen odev, čo zakrýval nahotu
ale i krásu nového púčika
lúčom slnka otváral sa svetu
neobyčajný proces a obyčajný strom
dnes list k zemi padá
ten strom neumiera
nerušene svoje vetvy ohýba
nakláňa sa a oblaky plynú ďalej
vietor už utíchol
lístie niekto zhrabal
niečo začalo sa odznova,
niečo zasa skončilo...
