Kolosálnosť tohto kláštora, dotyk minulosti, i dotyk zubu času, to všetko sa tu zlieva do jednej kaše, ktorá sa valí z hrnca tohto úžasného miesta. Po zrušení kláštorov v ČSR v roku 1950, tu boli umiestnené kasárne, ako na mnohých iných miestach pôsobenia rehoľníkov. S týmto miestom je úzko spätý blahoslavený Hroznata, ktorý sa vyhol križiackym ťaženiam údajne tým, že ako mecén dal vybudovať tento premonštrátsky kláštor, a sám sa stal jeho členom. Vraj sa mu podarila pekná finta. Zvolal si svojich známych z kniežacích vrstiev a pozval ich na rannú omšu. Pretože to bolo v zime, každý kto na omšu prišiel, našiel na lavici kožuch, ktorým sa obalil. Prekvapením ale bolo to, keď sa rozodnilo, každý kto na sebe mal kožuch, uvidel na ňom znak kríža. To značilo, že museli ísť na Križiacku výpravu. Hroznata, ako ten, ktorý to vymyslel, týmto spôsobom získal výkupné a výpravy sa nezúčastnil, ani ostatné kniežatá, ale zriadili fundáciu na stavbu kláštora. Zvláštnosťou je, že sám Hroznata padol neskôr do zajatia. Lúpežníci za jeho život žiadali výkupné. To nebolo nikdy zaplatené a tak ho zabili. Dnes je uctievaný ako blahoslavený. Vyhlasený za blahoslaveného bol: 16. septembra 1897. Jeho sviat
