Dnes boli pre mňa výnimočné raňajky. Žiadneextra špeciality, neboli mojím ranným pokrmom. Vlastne áno. Dal som si kakao a orechovník. No nebol to obyčajný orechovník. Keďže ani tento roksom nesviatkoval doma, prišiel mi odtiaľ balík.
Niečo doň nabalila mamina najmladšia sestra,teta Ľubka. Krásne zdobené perníčky, na ktorých sa určite podieľala ajsestrenka Lyďa. Jej „ornamentická“ fantázia je nezameniteľná. Niečo pribalilateta Hela, moje milované „griliáše“ sušené ovocie, i fľašku toho tekutejšiehoovocia. Mama tiež nesklamala.
A vraciam sa s5 k dnešným raňajkám.Ten orechovník do ktorého sa zarezávali moje hladné zuby, piekla ona, ešte ajmakovníky. Také ako pečie mama, nevie nikto! Už sme sa aj raz spolu s užspomínanou sestrenkou Lyďou a tetou Ľubkou, pokúšali o podobné, alechuť a konečný výsledok, sa veľmi nepribližoval k maminým „šúľom“,ako ich voláme. Zabudli sme osoliť cesto.
Tak mama, viem, už som ti ďakoval. Za týždeň sa miasi podarí po štyroch mesiacoch dostať domov, tak ti potom poďakujem osobne.Mak a orechy nameliem už sám, ostatné ale nechám zase na tebe! Ahoj.
