Jaro Filip na hrade

Mám radosť, na Jara sa ešte nezabudlo.

Písmo: A^- | A⁺

Zachytil som, že na bratislavskomhrade, prebieha výstava venovaná Jarovi Filipovi. O Jarovi sa toho užnapísalo neúrekom, i tu na blog-u. A to je dobre.

Potešilo ma toto zistenie, že sa na Jara nezabúda. Ani sa mi nechce veriť,ako rýchlo ubehlo tých päť rokov od Jarovho odchodu. Spomínam si reakciu pánaLasicu na Jarovu smrť: „Dozvedel som sa, že v Bratislave bolo slabézemetrasenie, ale tým najväčším zemetrasením bola pre mňa to, keď som sadozvedel, že Jaro zomrel.“

Z čista – jasna,neočakávane. Človek, ktorý niečo znamenal, správny chlap, vie kedy má odísť. NaJarovi sa to potvrdilo. Odišiel na vrchole.

Napadá ma pár spomienok, ktoré mak Jarovi viažu. Nepatrím medzi tých, ktorý sa s Jarom snáď pravidelnestretávali, či spolupracovali. Mám na Jara len malú spomienku z časov,kedy som bol zamestnaný v Iuvente.

Nepamätám sa presne, kedy savysielali Noční vtáci, v piatok večer, alebo v sobotu, to je jedno.V ten večer, v čase vysielania, bol Jaro chorý. V štúdiu Jarov syn,Jaro doma v byte, bolo to trošku komické vysielanie.

Zavolal som do štúdia, Jaro midal za úlohu, akože zavolať na železničnú stanicu a pýtať sa na odchodkonkrétneho vlaku. Jaro bol neoblomný. „Tu nejsú žádné železnice, to ste saspliétel.“ Ja som ho mal neustále presviedčať o opaku. Motali sme,vymýšľali pár minút všelijaké nezmysly, až Jaro vybuchol smiechom a dodal:výborne zvládol si to!

Potom sme ešte chvíľu kecali mimo éter...

Zopár mojich známych, ktorí Jarapoznali osobne, vnímali Jarovu bezprostrednosť. Či sedel v štúdiu zamikrofónom, alebo pred televíznou kamerou a na živo, v kaviarni, vždybol rovnaký. Na nič sa nehral a nepretvaroval.

Zostáva mi veriť, že na Jara sa nezabudne, ani teraz, ani o ďalšíchpäť rokov. Uvidíme...

Napadá ma spomienka na toho,s ktorým práve Jaro prežil kus života: Dežo Ursiny. Do večnosti Dežo Jarapredišiel o päť rokov. Tých desať, ktoré tento rok uplynuli od Dežovejsmrti, akosi zostalo zabudnutých.

Áno, päť rokov po Dežovom odchode sa konalav petržalskom Zrkadlovom háji akcia, minifestival: Príbeh pokračuje,Príbeh Deža Ursinyho, ktoré organizoval Laco Snopko. Na pódiu sa zišli všetci,ktorých s Dežom niečo spájalo: Andrej Šeban, Oskar Rózsa, Dežov syn Jakuba samozrejme, samotný Jaro Filip, ešte mnoho iných.
Nemožno zabudnúť na Mariana Jaslovského,ktorý napísal o Dežovi monografiu: Dežo Ursiny/Pevniny a vrchy./O tom snáď inokedy/. O Jarovi: Jaro Filip, Človek hromadnéhovýskytu. /Viem, všetci to vieme/!
Pravdou je, že tí dvaja po sebe zanechaliniečo, čo sa len tak ľahko niečím nazvať nedá. Nechám prehovoriťpovolanejšieho: „Použijem výraz, ktorý nemám rád, ale tu iný neviem – Ursiny sastal po svojej smrti kultovou postavou“ /M. Jaslovský/ Jaro tiež!
Čo dodať? Jaro, koľko si už dnes vyfajčilcigariet? Ešte stále zvládaš šúľať si jednou rukou? Verím, že si šťastnýa spokojný v tom priestore, v ktorom teraz prebývaš,a s Dežom, „slovenským pápežom“, spriadate nekonečné dialógyo fungovaní sveta. Čo počítače? Že sa vôbec pýtam. Len sa ťa chcem opýtať?Už hovoríš na konci amen, alebo stále enter?...
„Jaro Filip bol veľmi praktický človek, neplával v oblakoch. Nemalpocit, že musí, ako Dežo Ursiny, dať do poriadku svet, prísť na to, akofunguje, a vyriešiť svoje začlenenie v ňom. On normálne žil.“ /TónoKubasák/