Zvláštnosť tohto podvečera a večera, bola umocnená zážitkom z kategórie: "nečakaných". Prichádzal som autom z filiálky po druhej omši s "nedeľnou" platnosťou. Pred vjazdom do obce, ma upovedomila kývajúca ruka o tom, že za zákrutou sa niečo deje. Z päťdesiatky bola náhle dvadsiatka a nakoniec vystúpenie z vozidla. Najprv som uvidel auto rýchlej záchrannej služby, niekoľko ľudí okolo, a starostku s mobilom na uchu. V momente prebehol dialóg medzi starostkou a mnou. Na zemi ležala pani, ktorá na tomto mieste skolabovala. Vracala sa zo spomínaného koncertu. Srdiečko však nevydržalo. Rýchlo som nasadol do auta a ponáhľal sa do kostola pre olej, ktorý sa používa pri pomazaní nemocných. Pri mojom návrate ešte dotyčná pani ležala na zemi, okolo nej personál záchranky. Podarilo sa mi udeliť jej pomazanie a modlitbou v duchu, udporučiť ju do Božej vôle.
Náš večer spolu s pánom Lukavským a farníkmi, pokračoval. Nakoniec sme sa dozvedeli, že pani odovzdala svoj život do rúk Tvorcu.
Smútok vládol v našich srdciach predtým. Potom, bolo nezvratné uvedomiť si, že je to fakt.
Napadlo nás pri rozhovoroch: Aké je to zvláštne a zároveň úžasné: Tá pani prežila a vnímala pri počúvaní koncertu život Ježiša. Naplnená týmto zážitkom odchádzala domov, a jej srdce naposledy odrátalo prítomnosť.
I keď za ten krátky čas, ktorý som dovtedy prežil v tejto farnosti, po niekoľkých rozhovoroch, vnímam túto smrť ako na jednej strane, tak ako je to vždy pri smrti každého človeka, nemeniteľný fakt a realitu bytia a života, na strane druhej, ako dotyk Božej prozreteľnosti, ktorá nás vedie k pripravenosti prijatia toho dňa, o ktorom nikto z nás nevie.
