Ako rýchlo zabúdam

 Blogujem len pár týždňov. Okrem občasného písania, a častejšieho čítania, prehŕňam sa tiež v tvárach blogerov, snažiac sa spoznať ich a rovnako, či nenájdem nejakú známu. Pred časom mi do očí padlo meno blogera, ktoré sa zhodovalo s menom môjho bývalého spolužiaka zo základky. Klikol som, ale bol to niekto úplne iný. Bol síce z Považia, odkiaľ pochádzam i ja, ale spolužiak to nebol a ani tvár mi známa nebola.
Dnes mi priešiel email práve od neho. Ahoj Gabo! Náhodou som narazil na tvoj blog. Poznáme sa od roku 2000, kedy sme sa stretli na jednej konkrétnej akcii. Priznám sa, nespomenul som si. Tak som klikol na jeho meno a začal spomínať. Trošku mi svitlo. Skutočne svitlo, ale iba trochu.
Päť rokov nie je až tak dlhá doba, no je to relatívne. Spomínam, čo vlastne všetko za tých päť rokov uplynulo, čo bolo smerodatné pre mňa, môj život i svet vôkol nás. Napadlo ma, že to bol Jubilejný rok. Bol sprevádzaný mnohými akciami, aktivitami, konkrétnymi vyhláseniami. Pápež prosil za odpustenie. V Ríme sa tuším konalo stretnutie mládeže. A všeličo iné na čo som si už fakt nedokázal spomenúť.
Čo všetko priniesol tento prelomový rok, toto Milénium?
Ako rýchlo zabúdam.
Peťo, prepáč, že i na Teba som akosi pozabudol. Vďaka, že si sa pripomenul.
A toto chcem po piatich rokoch odkázať všetkým, s ktorými som sa nielen v ten rok stretol a stretával, či spoznal, ale i všetkým tým, ktorí mali v mojom živote miesto a stále majú, i keď o sebe dnes možno nič nevieme. 
Všetkých Vás úprimne touto formou pozdravujem!