Potešilo ma to, samozrejme ako, sa tu napísať nedá. Prehodili sme ešte pár slov s pani účtovníčkou. Cesta späť plynula dobre. Po pár kilometroch mi zvonil telefón. Pozerám na display fonu, volá Gabika. To snáď nie je možné, veď pred chvíľkou musela predsa ležať na pôrodnom sále. Zastavil som a vzal hovor. Nastal zaujímavý dialóg: „Ahoj, mamina" -pozdravil som- ako to vieš? Písala mi Milena, odpovedám. Gratulujem Ti! Počuj, kedy si vlastne rodila? Asi tak pred trištvrte hodinou. To snáď nie je možné, veď si úplne v pohode. Mala som zase cisarák, iba lumbálku do chrbtice, cítim sa dobre. Chlapček je tiež v poriadku, štyri a pol kila, päťdesiat centimetrov. No to je chlap ako buk! Posielam Vám obom požehnanie, ahojte."
S Gabikou sme telefonovali v nedeľu. Chlapček sa bude volať Lukáš. Bambinom Božím sa Lukáško stane v nedeľu. Tak ešte raz celej rodinke: hrdému tatkovi, Vikinke, Lukáškovi a + Tebe, Gabuľka. Radosť ešte doplním krátkou správou od známej z diskusií, ktorú mi napísala minulý týždeň: Gabriel
dovoľ mi oznámiť Ti radostnú novinu, vo štvrtok na pravé poludnie prišla na svet moja vnučka Klárka... I Vám Jeho +
