Bez hraníc

Prázdno, v oblakoch len pár lupienkov ruží, utekajúc slnečným dňom strašne ďaleko, počuť niečí krik, potom zase ticho, ozvena z potoka šumiaceho vo vysmädnutí, súhra náhod ako vždy zahrala do kariet, mená sú zapísané v knihe života, zmizíkom nevymazané, nikým nestratené námety žitia, niekedy machule nepoznania, oblačnosť je veľká, frontálne poruchy ničia predstavy meteorológov, denne predpovede majú, no i tak sa menia, chameleón v tme sedí, kto ho zbadá, pivo končí v stoke, nedá sa nič robiť, koľko slov, úsmevov pri stole padlo, otvorené vety, slová majú podoby, radosť žiariaca z očí každého, len voda plynie nezadržateľne vpred, ako hodiny nezastavujúce nikdy, ľudské životy sa strácajú, relativita osôb je silnejúca, more pováh sa uskutočňuje v čase, v každom dni, v každom skutku sme čím sme!