Položiť dlaň na ramená
pre dve slová: verím ti!...
v priehľade s krupobitím
sa zachcelo plakať
pre realitu
v snení
bez návodu žitia
v tom vysmädnutom vnútre
alegorický smiech
v dvoch častiach tváre
s kŕčom nostalgie
vetroplach vo vákuu
ambiciózny tvorivý kút
benevolentných kontúr na čelách
v podzemí kultúr s príponou - sub
pulzujúc pritom krivkami
koľajničných tokov vpred
pomaly s tichosťou
vraciaš dotyk silnejúci
energický a istý
v stretnutí očí
za riasou mihalníc
ľahký kompliment pod viečkom ukrytý
a odraz srdca v jeho oblokoch
súri,
ako hviezdy na svitaní
nové spojenia
nová čiara bytia
súzvuk
súznenie
symfónia
úžas i nad rozliatym mliekom
krátky pohľad trvá večne
strieda sa ako svetlo s tmou
genocída úprimnosti neprchá
s arómou ranného čaju
zostala túžbou v žití
neskonalá a večná
marginálna krivka idúcna
osvetlená runway kamsi
za hranice času a vhľadu
normalizovaný excentrický moment
zostal celistvý
akademický titul vo vitríne vekov
čnie a čpie nad každým
nevypočítateľným jadrom
v ňom ostávaš ukrytý
ako vtedy - in utero...