Ale to čo sklamalo, bol „stĺpec" celoživotného slovanistu! Takýto subjektívny pohľadšéfredaktora, ktorý „točí" okolo prijatia tlačového zákona, sa nehodí.Ten stĺpček nevyznel ako óda na Zdena Cígera, a to Hríb asi musí vedieť.Nechcem vytvárať dojem klubového nacionalizmu, i keď geografickyje Trenčín moje rodné mesto. Iste, príbeh trenčanov s martinčanmi bolmagický. Atmosféra na štadióne Dukly tiež. Jeden zápas tejto série i tú atmošku som zažil. Trpkejšie bolosklamanie pred posledným semifinálovým zápasom medzi Duklou a Slovanom. Uždopoludnia po komunikácii s „domovinou" bolo jasné, že je to: „Predané"! Duklanemá peniaze na prípadnú účasť po národnom titule na Euroligu. Aha! Smutné bolodivadlo v siedmom zápase, scenár jasný! Nehaním Slovan, boli skutočne dobrí, ale len to Hríbovo videnie...
Preto, milý Štefan,ťažko mi vnímať comeback slovanistov i Cígera v tomto kontexte.Skôr zuby-nechty vôľu udržať titul v hlavnom meste a klube,ktorý by prišiel o náklonnosť sponzorov a ich vlastníkov a peknémiesta v dozorných radách. Ale ešte o toviac ma mrzí skúsenosť môjho synovca, ktorý od svojich šiestich rokov hráhokej, i ako reprezentant. Musel spolu so svojim tímom zažiť trpkéa úmyselné zlyhania rozhodcov, ktorí nedokážu prežrieť to, že i naregionálnej úrovni sa hrá dobrý a kvalitný hokej, i bez eminentnéhoprispenia sponzorov a iných finančných elít. Ak sa dokáže nechať uplatiťrozhodca v tejto vekovej kategórii a súťaži, kde tí chlapci hrajúskutočne o život a z radosti, o čom je extraliga? Mnohénapovedal i Žigmund Pálffy v minulom čísle .týždňa.
Koniec koncov, predsa len budem klubovo nacionálny: Ktorému klubu okremrodného Martina a Slovana vďačí za svoju kariéru Zdeno Cíger?
