Divadlo Život

V hlave stvorené nekonečné svety, nekonečnosťbrehov stúpa k obzorom, západ slnka v odraze hladiny tupí svoj lesk,mrúce slnko, odveké trendy nazývané kolobeh, v nákupných strediskách sastrácaš, v mori tovaru plávaš ako vo vlnách, si iba herec na pľaci života,nedostal si scenár do ruky, so žitím len dýchať musíš, jesť a piť,zostávaš len Robinsonom v zrkadle sa poznávaš, scenár píšeš sámv mysli riadkami spomienok, odysea, román, dlh, či iná usadlosť, keďberieš ceruzu trasúcou rukou nepotrebuješ pamäti, na čistých listoch srdca svojarchív nosíš neustále v sebe, si tvorivý tvor tvorivého TY, nájomník beznáhrobného kameňa a čísla, zvädnutý po noci ožívaš ránom, človeks ľudskou dôstojnosťou, ihla pichá ťa ako každého tvora, aj o kameňzakopávaš, ako každý rovnako, zmysel vecí hľadáš potme podvedome, to nové ránovždy budí ťa nebadane, svet neprekvapí nikoho nepripraveného, na kopách hliny sedíš so svojim bytím, so svojou dušou, čo viac ťa tlačí, svetalebo vnútro, rozfúkané lístie sa ženie, na priedomí stráca sa v diaľke,zbytočné osudy nútia sa zastaviť, predpovedať zajtrajšok, ten predposledný deňnového úsvitu, pár prekvapení stretáš občas na javisku, možno že laxne sak nim staviaš, mnohé scény by si vytrhol, rád skrátil, či zmenil strih, no opona padá, kto tomu zabráni, všetko raz končí a začína,vstupenky sú v koši, výkony zostanú, svet zostáva, stále hýbe sa javisko.