Exupéry

Dve oči ďaleko od seba

v diaľke sa stráca prach púští

a svetlo citadely

ráno s alarmom prebúdza sa svetadiel

v lete vtáčích krídel šedne noc

posádka ešte váha, kríva na dve strany

budí sa v tme straty, prebudenia vďaky

zmysly upreté k horizontu

znejúce ticho veští nevysloviteľné

burácajúce motory nedokážu pretaviť

zlomok čakania, vo chvíľu nevery

adresa zmenená na blankyte neba

bez schránky spomienky zostalo telo

vo vytrvalosti a viere, spásonosnej obety

položený kvet na oltár slobody

neskutočný génius zomrel ako tí, čo

našli svoj čas nezahrnutý hlinou staroby

riadok do encyklopédie pribudol

tam, kde nenájdeš všednosť,

veslo opreté o loďku

precítenie pri zvuku večerných zvonov,

koniec, ten istý koniec...