Písmo:
A-
|
A+
Dve oči ďaleko od seba
v diaľke sa stráca prach púští
a svetlo citadely
ráno s alarmom prebúdza sa svetadiel
v lete vtáčích krídel šedne noc
posádka ešte váha, kríva na dve strany
budí sa v tme straty, prebudenia vďaky
zmysly upreté k horizontu
znejúce ticho veští nevysloviteľné
burácajúce motory nedokážu pretaviť
zlomok čakania, vo chvíľu nevery
adresa zmenená na blankyte neba
bez schránky spomienky zostalo telo
vo vytrvalosti a viere, spásonosnej obety
položený kvet na oltár slobody
neskutočný génius zomrel ako tí, čo
našli svoj čas nezahrnutý hlinou staroby
riadok do encyklopédie pribudol
tam, kde nenájdeš všednosť,
veslo opreté o loďku
precítenie pri zvuku večerných zvonov,
koniec, ten istý koniec...
