Duše zahalené tmou, v predvečer konca dňa,v tmavej diaľke v hlasnosti praskajúceho ticha, na prelome dvochhraníc v lačnej línii číchsi tvárí, s úsmevom na perách, v Božomnáručí, bez prestania slovkom–chcem-otvárať náruč, ukladať do nej snysplniteľné, bez strachu v zrkadlovej línii, pred ďalšou nocou, bez tmyv duši hľadať staré poryvy, vracať sa naspäť k starým pohľadom,momentom a chvíľam, ktoré boli naplnené slobodou, obyčajnou láskou,jednoduchým smelým láskyplným pohľadom, kdesi, kde sídli nový život, nový elán,nová chuť k zajtrajšiemu ránu, kedy možno nevyjde slnko na obzore, kedymožno mraky preklenú nebo a zem a s večerom ráno, túliť k sebe,ako mačka s myšou blúdi cestičkami skrýš, malý človiečik sklonil sa preddňom, dnes ďalší prešiel popod okná.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
