Kdesiv neznámej provincii, vzniklo pokojné povstanie, pre jednéhoneobyčajného človeka. Podnet, ten prvý, dal on. Povstanie v jeho réžii,nemalo ozbrojený charakter. Neprinieslo prelievanie krvi, ani nenávisťzainteresovaných. Ale ako to už v živote býva, ten muž sa stal tŕňomv oku. Nevtesnal sa do mierok mienkotvorcov. Nestačili mu udanéa označené mantinely, tie totiž obmedzovali rast. Zbúral ich, i zabehanéstaré pravidlá, zákony, rituály, konvencie...
Tŕň v okumienkotvorcov začal páliť a prekážať viac a viac.
A pretohľadali správnu stratégiu. Podujali sa na usporiadaní niekoľkých talk – šous týmto zvláštnym, i keď na prvý pohľad úplne obyčajným mužom.Rozhovory skončili vždy veľkým fiaskom pre mienkotvorcov. Raz pre nedostatokargumentov, inokedy pre vyvrátenie tvrdení, tiež pre nemožnosť vyrovnanekontrovať. Nuž, podujali sa hľadať spojencov. Sprvu sa im veľmi nedarilo, nešloto. Nebolo človeka, ktorý by ho dokázal skompromitovať.
Napadlo ich, že keďuž nikto iný, tak žena s ktorou by sa inak nikdy pre jej nepočestný životnezhovárali, by mohla svojim šarmom a vnadami, dotyčného nepolapiteľnéhorebela skrotiť a chytiť do sietí.
Zinscenovali fraškua inflagranty, ju prichytili s klientom. Nevadí, že na to použilipriateľa z branže. Účel svätí prostriedky. „Poďme, ty nemravnica jedna, žesa nehanbíš, poď predvedieme ťa pred toho „chytrého“ a snaž sa ho polapiťdo svojich túžob.“ Opäť sa prerátali. Nečakali, že táto inscenácia dopadne zasev ich neprospech. Zneužitá žena mala byť ukameňovaná a tajomný rebel,konečne usvedčený. To už bolo pre nich priveľa. Mienkotvorcovia boliv koncoch.
Tuz čista-jasna, prichádza za nimi istý agent, či lobista, že by im dokázalpomôcť vysporiadať sa s oným mužom. Za služby sa platí, ani táto nebudezadarmo. „Povedz, koľko chceš, neboj sa preháňať!“ 30 strieborniakov, znelaodpoveď agenta-lobistu. „Žiaden problém!“ Mienkotvorcovia si treli ruky odradosti.
Onen nepolapiteľnýmuž, dávno vedel, čo ho bude čakať. Pripravoval sa na túto chvíľua k nej smeroval celý svoj život. Večer sa stretol so svojiminajlepšími priateľmi, ako s najbližšími pri stole. Tu urobil zvláštnu vec.Vedel, že jeho čas sa kráti, preto zanechal na seba pamiatku, ale bytostneprítomnú, v chlebe a víne.
Svojim priateľom,ktorých učil svojim príkladom a slovom, dal zvláštnu moc. Akú, topochopili trošku neskôr.
V tento večer,vlastne v tú noc, jeden z jeho priateľov, už spomenutý agent, ktorý hralna dve strany a loboval v neprospech svojho Majstra, potom akoodišiel zo spomínanej večere, vracia sa i s mienkotvorcamia bezpečnostnou službou, aby keď už ho nedokázali spútať a skrotiťintelektom, pokúsia sa silou. Sprvu im ani to moc nešlo, cúvli a popadalina zem. No nakoniec sa im to podarilo. SBS-ka, nasadila rebelovi putáa odviedla ho do vily hlavného mienkotvorcu. Jeho pomocníci, zatiaľzháňali všelijakých nepravých svedkov, že všetko, čo konal bolo zlé, nesprávnea rúhavé. A že sa s nimi ani o tom neporadil...
A nakoniec saim to aj podarilo. Obvinili ho jeho vlastnými slovami. Aby sa posmelili,udierali ho, kopali, pľuvali mu do tváre. Ale uvedomili si, že i keď ichnenávisť voči tomu mužovi bola veľká, že by dokázala i zabiť, ale tonestačilo. Nuž, jediná možnosť bola domáhať sa práva a spravodlivostiu miestodržiteľa. Zrazu im bol dobrý i vodca okupantov. Ten ale nemalo tej záležitosti šajnu, i keď k nemu pribehla jeho žena Klaudias naliehavou prosbou, aby toho muža za nič na svete neodsúdil na smrť. Onale nedbal na jej prosby. Davová psychóza, podnietená a podpálenámienkotvorcami, vystúpila až na bod varu. Zmanipulovaný dav žiadal smrťnevinného a vraha si vyžiadali prepustiť.
Mienkotvorcoviadosiahli svoje. Všetko už mali prichystané. Odsúdenému - ktorého ešte predtýmsurovo zbičovali - položili na ramená kus dreveného trámu, pod ktorýmniekoľkokrát spadol. Musel mu pomáhať i akýsi Šimon. Na kopci za mestom hopribili na kríž. Ukrižovanému sa nezabudli vysmievať a vravieť o ňomrôzne posmešky.
Zrazu ich zahalilanevysvetliteľná tma, uprostred dňa. Po dlhej chvíli mocným hlasomz posledných síl Ukrižovaný vykríkol a onedlho sklonil hlavua zostal nehybne visieť... Z diaľky bolo počuť, že sa sypú skaly.Z mesta pribehli povedať, že opona, ktorá visela v chráme, sa na dvečasti roztrhla.
Tí, čo vykonávalitúto popravu, pochopili, že to nebol obyčajný muž, obyčajný človek.
Zdalo sa, že jevšetko ukončené. Ale v mysliach mienkotvorcov ukrižovaním toho muža, pokojnenastal. Strach v nich zostal. Dokonca sa ešte znásobil, báli sa hoi po smrti. Svoj nepokoj, mysleli si, že zaženú tým, že zapečatia hrob,kde uložili telo toho ukrižovaného a mŕtveho muža. Rozhodli sa najaťďalšiu SBS-ku, aby dávala pozor a strážila ten hrob vytesaný v skale.Znova nebolo nič zadarmo. Toľko vyhodených peňazí nadarmo! Tým sa pre nichtento príbeh skončil...
O tri dni všakvšetky médiá, na čele so ženami hlásili, že ten muž sa im znovu ukázala dokonca živý! Ani zloba, ani nenávisť, neprijatie, ani smrť, pečatea strážna služba, ani podsvetie, nezabránili zmŕtvychvstaniu toho muža.
Jeho príbehneskončil, trvá...
Jeho priateliaa učeníci mienkotvorcom onedlho tento príbeh pripomenuli dosť verejne.
Toho muža dodnesmnohí nenávidia, mnohí mu nerozumejú, mnohí mu nevedia prísť na meno, mnohízneužívajú logo jeho firmy.
Mnohí mu porozumelia pozvali do svojej spoločnosti a do svojho života. Jeho blízkosť,jeho človečenskosť, jeho chápajúce, milosrdné a priateľské srdcea jeho slovo, to je to, čo dáva životu novú nádej, nový zmysela plnosť.
Príbeh toho muža neskončil, trvá ...
