Budem spomínať. Bolo to pred šiestimi rokmi.
Lokalizácia môjho vtedajšieho pôsobenia: fara Kutná Hora. Raz večer sa vrátil kaplán z omše, ktorú mal na filiálke, dostal od známych kúsok čerstvo vyúdeného mäsa. Chcel ho dať hneď do chladničky. Mäso bolo ešte teplé, tak mu vravím, aby ho nechal chvíľu vychladnúť. A tak vytiahnuté zo sáčku, chladlo na stole. Kaplán na mäso zabudol, ja tiež. Na druhý deň, asi okolo poludnia mi bolo divné, že v kuchynke, ak to tak vôbec môžem nazvať, /kto nevidel, neuverí/, lieta akosi priveľa múch, ktorým sme doma hovorili: „masárky" O chvíľu mi bolo jasné, čo tam tie muchy robia. Mäso položené stále na stole, muchy na ňom. Odohnal som ich. Mäso vyzeralo v poriadku. Vravím si, dám ťa do sáčku a do chladničky. A vtedy sa mi skoro pretočili „panenky". Z mäsa na mňa čumel biely červík, vedľa neho ďalší a ďalší... Skoro mi vypadlo z ruky. Vzal som nôž a začal to odkrajovať. No mäso bolo už dokonale „napadnuté". Letelo z okna do strže, mačky si prišli na svoje. Dostali pochúťku „dva v jedom", alebo niekoľko v jednom.
Kaplánovi mäso neviem z akých dôvodov nechýbalo, nikdy sa naň neopýtal. Ja viem svoje, ale neprezradím. Dobrú chuť! Mäso
S mäsom
keď sa stretnem s čerstvým mäsom
je mi celkom jedno kde som
k chutnému stehnu
slinky sa zbehnú
v dutine ústnej skrátka raj
naozaj naozaj.
Bôčik
keď prerastený bôčik zočím
tak som schopný spáchať zločin
som schopný zabiť
len preto aby
bol bôčik okamžite môj.
Ktovie koľko pojem
ovarových kolien
pre bravčové pliecko
zradil by som všecko
pre hovädzí móčink
aj do hrobu skočím
občas mám zlý sen
bezmäsitý deň.
/Milan Lasica, spieva bravúrne Julo Satinský/
