Napísať tri slová...

Napísať tri slová je veľmi ľahké. Hebkosť ich krídel zostane zakotvená v nádeji večných návratov a túžob s nezhasnutou tmou letných pohľadov v tme ticha, nenútených dotykov naplnených slovách ciest s dialógom stvárnenia, klasická novela nadýchnutý list papiera s novým riadkom v šiestej kapitole, nestal sa monotónnym, ale pridal k napätiu nakyslené vône tých letných chutí, ktoré prichádzajú nevedomky, podvedome asociujú ten blší trh v knižných antikvariátoch, bez placetu nevedomostí a signa určenia, dotyk pretvára, určuje rámec, tá novela nemá, dvesto strán, ich obsah sa stráca ako gamaglobulín v tele, poryvy vetra a svetelný horizont mihotajúc pred očami, sa snažia navodiť atmosféru, neón bliká v rytme mihotania mihalníc, ten vládny precedens na spomenutých riadkoch o ktorých čitateľ zabudol premýšľať, je argumentáciou života v smer-e pohľadu, jeho línia je nekonečná, nestačí mu hľadieť z večera k ránu, jeho tok hltí marginálie večností, tok mĺkvych, ta/o/k zabudnutých a nesmiernych, v blúdení a nádychu, v jeho jasnom tepe, v strácaní a túžbe, v jednoduchosti večnosti, v prítomnosti ticha, v jeho blízkosti, tá idúckosť frontálnych zmien a liniek, nekonečná spomalenosť, nekonkrétna miniatúra osobnosti, moment, jeho precítenie...