Naprieč vedomiu

 V prístave času našla sa odložená chvíľa nástojčivozbytočná, zagarážovaná v momente uvedomenia, portál sa rozpadá pod nánosmivekov, roztvára dekubity histórie, prelamuje zmrznutých hadov na polovice, shnedastým závojom prišeleckej hanby, výkriky pantomím vo farbe obzoru,pripomienka zajtrajška s nárazovým vetrom, buket vína opadá v orgastickejchvíli, po jazyku kĺže sa franforec chuti, semienko zasiate v solipretvorilo mŕtve, stalo sa polobohom, s tieňovými hrami na stenách mrakodrapov,utrhnutých gilotínach z Robspierových dumiek, nevrátené drobné na miskepredurčenia, cylinder nesedí na hlave byrokrata, vôľa napreduje tempombilokácie, hnus ako panoráma mestských štvrtí, radikálny rez a lupene ruží, nasnehu silikóny nabubralých infantilných dám, v prádlovom koši zvratky prežitýchnocí, bolesť utlmená sedatívom strachu, prach na lícach nie je púdrom slávy,nezmyselné pomyslenia na kritikov čohosi, linky MHD pokračujú ako mulicedokola, otrepané piesne zurčia nekonečne dlho, adrenalín vo vedomí rastie, akobambus, horko - ťažko zabrániť nálade, začína noc, čo zajtra skončí?