Dedko, stále Vás vidím, ako sedíte na„štokrdle“ v rohu pri okne. I vtedy som Vás tak našiel. Bolo tesne poNovom roku, stretli sme sa, mal som naponáhlo. Doma len na skok. Vravím, že sav lete uvidíme, bude čas dlhšie a hlavne v kľude sapozhovárať.
Potom o pártýždňov mi prišla sms od Michala: Dedko zomrel
Viem, čakáte ďalej.Ako vtedy. Znova sa teším! Viem, žetentokrát sa neminieme!
Zo stromov opadalo lístie
a vlastne ešte neprišla jar
dnes už nepríde
zostane naveky utajená
so slnkom v povetrí
horiaceho horizontu
za mrakmi nedohľadna v tme
v tme svitania nového rána
v dotyku dlane
bozku na líce
tichu ruženca
v úsmeve večnom, nestratenom
v načúvaní druhému
v tej tichosti čakania príchodu
v skromnosti a pokore
vo svätosti života
milujúcej láske troch generácií
v Božej prítomnosti
v živote plnosti z nej.
Dnes hľadíme a strácame,
čo všetko vlastne netušíme
už vidíme len dokonalosť
tú dokonalosť smrti
života bez dychu
v jase Večnej tváre
v objatí Milujúceho.
V Jeho nehe spočiniete iste!
