Presne si už nepamätám, čo bolo štvrtok cez deň, večer som trávilu brata. Po celodennom zhone mal na mňa čas. Odovzdali sme si eštedodatočne vianočné darčeky. Neter mala doučovanie, synovec sa učil, -vysvečkosa blíži- a potom išiel na tréning. Pokec s bráchom bol príjemný.Pýtal sa na moje nové pôsobisko, aktivity a celkové dojmy. „Švagrová“ manabalila rôznymi dobrotami. Vďaka, tiež ešte dodatočne všetko dobrék Tvojim narodkám!
Posledný celý deň doma bol piatok. Najmladšia mamina sestra nás pozvalana obed. Uvarila fantastickú polievku – fazuľovicu, z veľkej fazule,ktorej doma zvykneme hovoriť „trojprdová“. Ako druhé bol „smažák“s pečenými zemiakmi. Smažák mi pripomenul dobu spred pár rokov, kedy somsa v Blave stravoval nejaký čas na filozofickej fakulte. A ako tomožno dobre poznáte, ak sme si lístok s konkrétnym jedlom neorazili, deňvopred, na voľno sa dostával vždy smažený syr. Vtedy to boli kiláa kilometre zjedených smažákov.
Teta upiekla ako bonus, buchty ku káve.Sestrenka a bratránek umývali riady a hrali sme medzi tým slovné hry.Bratránek Ďuro mi ukazoval fotky z výletu v Maroku a iné fotečkyvzťahujúce sa k rodine. Vonku pekne mrzlo celý týždeň. Keďže naše bruchápo dobrom obede boli riadne naplnené, Ďuro rozhodol, že pôjdeme pozrieť naVŕšok. To je názov pre záhradkársku oblasť nad dedinou. Večer sa chystal doTrenčína na hokej, - trenčania hrali s Nitrou, tuším ten zápas vyhrali4:3, - tak to bola taká rýchla vychádzka.
Po návrate som pozrel tetu od susedov, užniekoľko rokov nemôžu chodiť, ale ešte štrikujú, čítajú a takto tráviačas, ktorý je im často veľmi dlhý.
Piatok bolo 13 – teho, a to je deň, kedy sa koná v Hornom Srnítradičná pobožnosť k úcte Matky Božej fatimskej. Po pobožnosti, smeoslávili a oslovili nášho Pána pri najsvätejšej obeti.
Pozvali ma ešte jedni známi, moji veľkí dobrodinci, hodinka prešlastrašne rýchlo, a vrátil som sa naspäť k tete. Sedeli, rozprávali smesa až skoro do pol jedenástej.
Sobota bola veľmi hektická. Balenie, hľadaniepotrebných vecí, snaha stihnúť všetko, čo sa ešte dalo. Pre zmenu, smes mamou išli na obed k jej staršej sestre. Rezeň je rezeň, tak som sizase pochutil. Chvíľu sme sa zhovárali so strýkom, utekal do práce. Potom eštechvíľa pri krbe s ďalším bratránkom Vladom a jeho priateľkou Silviou.Čas letel a tak sme sa vydali po poslednej rodinnej návšteve domov. Bolomi fajn. Ďakujem!
Veci som naložil do auta a smerovalk dnešku. Aj keď je to už minulosť, zaspomínal som si na všetko rád. Jejasné, že mnohé chýba, mnoho zážitkov a stretnutí, či slov, zostávazapísaných hlboko v srdci. O tých však nemusím písať. Ostalizapísané tam.
Tak dúfam, že som nikoho neobťažoval svojimipocitmi.
Spomínam preto znovu na každého osobitne,i na všetkých s ktorými som sa pre nedostatok času a inýchokolností, nemohol osobne stretnúť. Chcem touto cestou ešte raz poďakovať zavšetko, všetkým, a Pánovi prednášam prianie, aby Vám žehnala ochraňoval Vás!
Prajem Vám príjemný večer.
