Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(18)
Na palube potápajúcej sa lode
v tme,
len pri svite mesiaca
jeho odlesku v mori,
niekoľko duší v tele pominuteľnom.
Ani čajka,
či kormorán nevydá sa
na tichú pomoc budúcim stroskotancom.
Bolesť v očiach
pred siluetou útesu...
Náraz dokončil skazu.
Panika a zhon
vo vnútri i navonok,
slzy sú len kvapkou v mori,
padajú,
ako kamene na hlboké dno.
Do bahna beznádeje a zabudnutia.
Roztvorené ruky
a spadnuté plachty.
Chvíľa na spytovanie,
snáď,
ako pred potopou v časoch Noemových.
Ľudia vtedy nechceli uveriť,
a dnes...?
