Prepáčte, že sme slušní!

Táto príjemná skúsenosť sa mi prihodila ešte niekedy vo februári.Chýbalo mi pečivo na večeru, napadlo mi, že v „hyperkráme“, by mohli mať ešte otvorené a podarí sa zohnať nejaké zbytky rožkov, alebo niečo iné. Nedostatok košíkov pred vchodom naznačoval, že vo vnútri je plno nakupujúcich. Vstúpil som teda bez košíka. Na polici ma nakoniec zaujal krájaný chlieb, vzal som ho, a v ruke niesol, kráčajúc smerom k pokladniam.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (20)

Aha..., prepáčte,aj vy stojíte v rade, otočiac sa za seba, vidiac kolónu košíkov aj s„vodičmi“. Zaradil som sa na chvost dlhého hada. Po niekoľkých nezmerateľnýchminútach, bola moja pozícia pred pokladňou na čísle tri. Fajn, už iba chvíľu.Hľadiac na pani predo mnou, vidiac jej plný kôš, akosi spontánne zo mňavyliezlo: prosím vás, mohol by som vás predbehnúť? V ruke iba spomínanýchlieb. Pani sa veľmi milo usmiala a povedala: samozřejmě! Zaplatil somchlieb a opätoval úsmev so slovom vďaky, tejto neznámej milej osôbke. Celúcestu ma hrialo pri srdci a úsmev zamrzal na ústach, premýšľajúco tejto obyčajnej situácii. Pekné zistenie: ochota, slušnosť, pomocdruhému, nevymizli z nás!
Popri tom ma tiežnapadli podobné situácie. Niekedy v januári som išiel navštíviť známeho doVlašimi. Večer, okolo siedmej, tma a poľadovica. Z Poděbrad po prvýkrát. Cesta neznáma. V jednej zákrute ma vynieslo, našťastie ma zachytilahradba odhrnutého snehu na krajnici, inak by asi auto spolu so mnou skončilo nanajbližšom strome. Zaradil som jednotku, a nič. Spiatočku, všetko rovnaké. Zastaviloauto, vodič stiahol okienko a vravel: já jsem tam skončil ráno, ale tadyse nehneš. Zamával a pokračoval v ceste. Tak dík! Po krátkej chvílizastavilo ďalšie auto, asi mal ABS, pretože ľad sa mu podvolil. Prekvapila mareakcia šoféra: počkáme, za mnou jedou ještě kamarádi druhým autem. Zapli smeautolano, ale kolesá na ľade prešmykovali. Ani päť chlapov nedokázalo pomôcť.Nakoniec sa predsa len vynašli. Jednoducho sa zapreli do môjho auta, vlastneodhodili „zadok“ auta smerom k ceste a potom to už nebol problém. Ichochota, samozrejmosť a pohoda s akou mi pomohli, to sa len taknevidí. Naskákali do áut a stratili sa v diaľke. Pollitrovku domácehodostali oni. Kamarát mal smolu. Za pomoc sa môže zaplatiť, nie? Ešte razdodatočne, vďaka chlapi!
A do tretice,ale to iba tak na okraj, už dávnejšie sme so známym išli v Prahe na metro/kde inde u nás, že?/ Ľudí tak normálne. Kráčajúc kľudnou chôdzou, nikamsme sa nehnali, vrazil do nás ponáhľajúci sa muž, ale ani náznakom saneospravedlnil. Kamoš neváhal a do počuteľnej diaľky pre dotyčného, strohopovedal: prepáčte, že sme slušní!
Tak, či onak,slušnosť v ľuďoch nevymrela. Ani ochota a pochopenie. Ale stále samáme čomu priúčať. Ďakujem za každú príležitosť stávať sa ľudskejším.