Príjemné prekvapenie

V sobotu 8. apríla bolo stretnutiemladých v Hradci Králové. Išiel som sa tam iba mrknúť, ráno nebol časvyštartovať a zúčastniť sa programu od začiatku. Stihol som záver prvejčasti, po nej nasledovali skupinky, ale úplne na inom mieste mesta. Stretol sommladých z bývalej farnosti, potešilo ma to, veď som ich nevidel už osemmesiacov. Pokecali sme a oni už premýšľali, ktorú skupinky si vyberú.Rozlúčili sme sa. Keďže som bol v Hradci a mal do začiatku omše,ktorú mala začať o tretej dosť času, napadlo ma ísť navštíviť sestričkyvincentky do jednej dedinky, ktorá nie je od Hradca tak ďaleko.
O niekoľko minút sombol na mieste. Zastihlo ma tam zvláštne prekvapenie. Kde sa vzala, tu sa vzala,odniekiaľ sa zjavila predo mnou sestrička Monika. Podali sme si ruky, pozdravilisa a ona hneď: „občas si prečítame váš blog“. Fú ha, ako keby ma ovaliloa len zo mňa vyhŕklo, že ako ma objavili, pretože ľuďom to na nosnevešiam a sestrám tiež nie. Tak, či onak, našli ma, a mňa toprekvapenie teší o to viac, že sestričky si to minimum voľného času krátia i čítanímblogu.
Tak ako ich poznáma situáciu kláštora, slovo čas v ich podaní, má skutočne nezmerateľnúcenu. Služba v kuchyni, práčovni, na vrátnici a hlavná, tá nie jerozdelená na smeny, lebo je nevyhnutná stále, starosť o staručké sestry,ktoré vyžadujú permanentnú starostlivosť.
Celý čas mojejnávštevy mi venovala svoju prítomnosť sestrička predstavená Zuzana. Pred štyrmirokmi vystriedala sestričku Kristínu.
Po minulé roky, somk sestrám prichádzal častejšie, ako študent, mal som viac času. Vtedy eštežila sestrička Salustia, ktorá pochádzala z našej dediny. Zomrela preddvoma rokmi. Voči nej mám nekonečný dlh, pretože všetku svoju chorobua bolesti obetovala za mňa! Sestrička predstavená o nejs úsmevom hovorí, že schytila svätému Petrovi kľúče od nebeskéhokráľovstva a zavrela nebo, pretože celé dva roky žiadna sestričkanezomrela, až minulý mesiac, zhodou okolností tiež sestričkina i mojakrajanka.
Nebudem preháňať,ale tieto sestričky sú naozaj sväté duše. Vždy si nájdu pekné slovo precudzieho človeka, ktorý k nim príde. O modlitbách ani nehovoriac. Vždy si nájdu čas, aby ho obslúžili,ponúkli mu jedlo, kávu. Tak ako mne v sobotu. Toto je ten pravý prejavlásky. Toto je skutočné žitie kresťanstva v praxi. Pretože svätosť to nieje kľačanie na kolenách, ale to je normálne ľudské prijatieblížneho, prejavenie mu náklonnosti a dôvery. A takto to chodíu sestričiek, ktorým s radosťou hovorím, že sú „prepychové“, pretožededinka v ktorej majú kláštor sa volá Přepychy.
Tak dúfama verím, že týchto pár riadkov nebude braných ako pokus o reklamu,alebo čo.
Je to mojaskúsenosť a radostné zážitky. Sestričky, tak ako každý človek zápasias problémami rôzneho charakteru, ale v spojení s Bohoma službe ostatným, ich prekonávajú.
Týmto drahésestričky chcem vzdať hold a úctu za všetko to, čo robíte. Žehnám Vám nadiaľku, tak ako v sobotu pri odchode.
Chcem Vám popriať,aby ste i na blogu nachádzali množstvo kvalitných a obohacujúcichčlánkov pre Váš duchovný /duchnový/ život!
Ešte raz, sestričkaMonika, veľmo ste ma prekvapili a potešili, čítajte pekne ďalej!
Milé sestričky, nech Vám žehná Všemohúci a milosrdný Boh.