Slovo a človek

Až príliš smezostarli vekom civilizácie, hodiny už nemerajú čas, len plynú, v diaľkepočuť rovnakú zbytočnú pieseň, na myslenej osi preťatá čudná priamka, podnávrším ničoty najnovšie trendy, v kuchyni s večerou včerajších tém,holokaust múdrosti, v záhyboch duší skrčené noviny včera ešte čerstvýchspráv, náhodné dotyky cudzích a neznámych telies, skrotená samota, prejavystresov, zvnútra nechcená tieseň, na ramenách slobody v zmárnenýchchvíľach zdvihnutých dlaní, sú stratené rovné k srdciam chodníky, bojeskončené, prímerie do budúcej vojny, len trápne papiere, čo všetko vždy znesú,ruky krvavé s kameňmi na duši, srdcia rovnaké, stále tie vrchya pevniny, vysoké storočie, to je vlastne už za nami, páperiev povetrí, v diaľke pramene vyschnuté, chodník do pamätí stratil savo význame, čo bolo je, čo bolo už nebude, márne lúče zo slnka, skryté sa deliťnebude, pod prstom zopár slov, takých podstatných, náručie zavreté, náhodynesmelých pohľadov, oblaky pod nebom, prasknuté záplaty, vždycky sa prederú zoslov pocity, nádej zvíťazí, zvíťazia pocity, slovo stráca váhu,v myšlienkach sa topí, ostáva nádej, no víťazia pocity!