Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(16)
Začiatok decembra a s ním spojenéMikulášske besiedky, večery. Manželka kamoša sa podujala zorganizovať pre celúdedinu tento večer. Nebolo to po prvýkrát. Vtedy oslovila mňa, či by somnechcel ísť za „Mikuláša“. Prečo nie, vravím si. Obišla sponzorov po obcia dala sa spolu s deťmi do prípravy balíčkov. Zohnala i šaty preMikuláša, zohnala i čertov a anjela hrala dcérka Hanka.
Samotné stretnutie sa detí s Mikulášom,lepšie povedané hlavne s čertmi, prinieslo sprvu plač a slzičky natvárach detičiek. Mamky mali plno práce a chlácholivých slov utíšiť ich.Deti, tak ako to poznáte, spievali, prednášali básničky a robili to, čoich rodičia naučili. Niektoré boli suverénne, iné zakríknuté, iné sa anineodvážili prísť dopredu k mikrofónu. Darčeky sa rozdali, vonku vybucholslávnostný ohňostroj a rodičia s natešenými deťmi sa pobrali domov.Čerti sa umyli od uhlia, anjelik odložil krídla a Mikuláš vatovú bradu,i keď maskéri použili na prilepenie vatovej nejaké lepidlo. Pôvodnú bradusi nechal. V sále zostala už iba naša stará partia a na pódiumvystúpila dedinská kapela, s pekným názvom „Karanténa“. Mladí chalani, ales entuziazmom. Pokračovanie Mikuláša dostalo iný náboj. Zaspievali sme sis chalanmi staré „pecky“, ale i tie novšie. Repertoár bolpochopiteľne obmedzený, chalani však robili čo mohli. Nakoniec si vzal gitarukamoš z partie a zahral za nášho „úžasného spevu“ trošku iné „pecky“.Skončili sme až vtedy, keď hrozilo, že paličkami pretrhneme blany na bicích.Mikulášske posedenie sa prosto vydarilo. Nasadli sme na bicykle a hajdedomov.
Dozvuky na druhý deň mali nečakanú dimenziu.
Svoje zážitky „vylíčila“ mama: „Zobudila somsa v noci asi o pol štvrtej. Išla som sa pozrieť, či si už doma.Nenašla som bundu, ani topánky, ani bicykel. Našla som v zozname číslo naznámu, ktorá mikulášsku pripravovala a zavolala som jej (o pol štvrtejráno!?). Samozrejme som ich doma pobudila. Pýtam sa, či nevie, kde je Gabo? Aleveď on odišiel okolo pol desiatej domov... odvetila známa. No ten je alenezodpovedný!“
Mame to nedalo a išla sa pozrieť naposchodie, či tam predsa len nie som. Samozrejme, že som bol. Žeby ženskálogika? Fakty až nakoniec.
Mama ma večer čakala, tak ako asi každá mama.Lenže na päť minút zdriemla a zhodou okolností, práve vtedy sa mnepodarilo dostať domov. Kráčal som ako myš, bicykel dal do vedľajšej miestnostivedľa garáže, preto ho nenašla a nevidela, bundu mal na sebe a vyzliekolaž na poschodí a topánky boli tuším v polici. Všetko len preto, abysom mamu nezobudil, pre jej ľahký spánok, aby ráno nebola „hubová“ polievka, žekvôli mne nespala. No ani tak nespala! Ani tak dobre, ani tak...
No, mamy sú všetky rovnaké, aspoňv tomto. Čakajú na príchod, tri vety v telefóne, na smsku, krátkusprávu, že všetko je OK, ...
Naše milé mamy, občas to prestrelímea nechápeme vašu snahu a starostlivosť a tie nekonečné chvílečakania. Možno to raz pochopíme i my. Kiež by!
Venované mame, mamám a JH-B, vie prečo!
Vďaka, že ste, naše MAMIČKY!
