Súdy iných

Pocit, ako jedna obyčajná ukradnutá chvíľa, nakonci akéhosi skončeného sna, možno nenávisť, prepichnuté srdce krvácaroztrhané lžou vlastného priateľa, bez pocitu vyrieknuté slová nevďačnosti,lačný pohľad do zrkadla túžob, smiech a pretrhnuté putá vzťahov, osoby bezobsadenia – bábky tmy, prítomnosť absencie citu nehy v práve, jednoduchosťspúšte dotykom prsta, cieľ namierený kamsi do neznáma osôb, ruky poškvrnené,neviditeľne, avšak duša? Zmysel tmy nad ránom, keď sa obzeráš za nesplnenýmsnom a cudzou láskou, s flirtom hriešnym v posteli túžob,o pol hodiny už necítiš nič, len vôňu a stopu po rúži kdesi na tele,opasok uvoľnený a utiahnutý nechcene, rozhádzaný neporiadok,v posteli bytosť patriaca nikomu a všetkým, so svedomím konta, životúniku pred sebou samým, navždy tackajúc sa ulicami, hľadajúc kohosi so znakomna duši, so smutným monogramom s obalom lesklým, no s obsahomžiadnym, na pochopenie stačí málo, trošku snahy neodsúdiť zakaždým pripríležitosti, nádej má každý, pre ňu všetci sú stvorení aj o päť dvanásť,spamätať sa môže.