Svatý František z Assisi

V roku 1219 sa František zúčastnil piatej križiackej výpravy. Využil prímeria a dostal sa až k sultánovi, aby s ním hovoril. Sultána sa nesnažil presvedčiť, aby sa stal kresťanom. Sultán podľa prameňov údajne Františka pozorne počúval, a s úctou nechal odísť, a dovolil mu putovať po miestach Svätej zeme. To, čo fascinovalo sultána na Františkovi, bolo jeho úprimné náboženská presvedčenie a to, s akou láskou a pokorou dokázal svoj životný postoj vyjadriť. Nakoniec, františkáni môžu ako rehoľné spoločenstvo žiť vo Svätej zemi odvtedy až doteraz.
A toto je myslím si, dnešná cesta k hľadaniu dialógu, či riešenia problému, ktorý nám prináša islámizmus.
Islámistický duchovní musia svojím životným postojom dokázať presvedčiť tých, ktorí si myslia, že vojna proti bezvercom je jediné riešenie. Snažiť sa znižovať percento negramotnosti, aby ľudia neboli manipulovateľní tými, ktorí nedokážu správne rozumieť tomu, čo sa v Koráne nachádza. A kresťania rovnakým spôsobom ponúkať a životom dokazovať, čo znamená nasledovanie Ježiša Krista.
A ešte možno jeden moment je dôležitý: František bol veľkým ctiteľom Božej Matky Márie. A v islámistickom svete Božia Matka požíva veľkú úctu práve preto, že je matkou Proroka. I toto môže byť cestou. Len musíme chcieť a veriť.