Tok plynutí

 V hlave svitajú len leporelá spomienok, zažltnutéstránky a rozpité písmená, naprieč sviatočnej chvíli, prekročené trasy vedomiav nazeraní plynú mohutnosťou prúdení, stopy nezkĺznuté po ľade do zabudnutia,zmenené trasy idúcich v napätí horizontu k nebu, zdvihnutá hlava, smera tušenie, prechádzka po nábreží, prítomnosť idylická, nezahniezdené vtákylietajú svitom hviezd, hlt za hltom lejú sa vodopády smerov, odplynutý časodrezal výmoľ obdobia a krátky úsek plynutia prebudil sa v tichu, koncertnádenníkov jarných mohutností vetra, konštatácia predurčenia zväzuje myseľ,zahmlieva a zabúda v pretvorení tvoriť, iba tak znenazdania s vymyslenou frázousa javia nové predstavy a spomienky vo chvíľach reálu vedomia idúcna, nakopách pravidelností oscilačné tempo, idúcky do seba v prevrátenom rytme, zaoblokom v mraze a plynutí všednosti karavána, v oáze už zakotvila navždy, našlasi studňu, to prepadlisko púští bez pohyblivých pieskov, krokov bezpečných vnapätí a strachu s každým krokom, vetranie je upchaté, plynú kŕče hnevu,absolutizmus nikdy neskončil, vítané novoty v antikvariáte vekov, pohádzanékraslice pravekých jašterov, akváriá zasypané snehom neľudskosti, skleníkovýefekt vládne tak panovačne potichu, nárazník auta sa neleskne je umelý, novýfukové plyny sú originálne, rovnako ako plagiáty samočinných zbraní vdetských rukách, len podvedomie vyhráva stále kontumačne, nie na body, nie načasy, vedome a ľudsky, ofsajd nestal sa postavením mimo hru, zarezal zárezdo živého kompaktného tela, písmená a slová sa nestali personalizovanými,v chemickom procese nenastala zmena, tok tekutín a chemikálií plynul ďalej,skončil sa len proces zodpovednosti a otvorili sa nové brány hľadačom, vneskoro poznačených kartách vynikli vždy esá, kalibre uváženia, urputnosti prosebníkov,vykonali uvedené a zverené trendy dnešnými, v nádychu a tlkote srdca, na jazykuslabý záchvev pretvárania, od nikoho neopísané slohy, zblúdené v tme jarnéslnko zapadá, končí sa kdečo, nádej ostáva, prázdne riadky tiež.