Toľko zbytočných slov...

Tento týždeň neušlo pozornosti môjho zraku niekoľko, či už nazvúc –reakcií, alebo skutočných blog-ových príspevkov. Práve tu sa začína to správnea podstatné rozlíšenie toho, čomu hovoríme blog; t. j.: priestor pre svojevyjadrenie, svoj názor, postoj, jednoducho, svoje videnie. Viem, ani janedodržujem vždy to, čím by správny a skutočný blog byť mal. Ale poďmeďalej.
Spomínané články sa týkali osoby bratislavsko-trnavského arcibiskupa Sokolaa jeho slov na adresu Dr. Jozefa Tisu. Nie, nejdem sa prikláňať na jednu,či druhú stranu.
Napísať toto zamyslenie, či názor, ma priviedlo vďaka náhodne objavenémučlánku z rok starých novín, kde som narazil na rozhovor s arcibiskupomz francúzskeho Poitiers: Albertom Rouetom.
„Arcibišop“ Rouet prišiel totiž na úžasnú myšlienku: vytvoril v mestea jeho kostoloch tzv. „póly“. Čo to znamená? Každý kostol v mestedostal určité „pólové“ zameranie. Jeden sa stal „pólom viery“, druhý „pólomcharity“, tretí „ pólom modlitby“. V samotnom srdci mesta, kde stojírománsky chrám, vytvorili „pól kultúry a náboženstva“. V týchtospomenutých kostoloch, sa konajú prednášky, semináre, vzdelávanie vo viere,duchovno-kultúrne skupinové stretnutia...
Zásadnou otázkou, ktorú si arcibiskuppoložil, ako primárny akcent doby, bola filozofická rovina, ktorá korešpondujes filozofickými názormi, a hovorí v tomto veku o akomsi „koncičloveka“. Citujem arcibiskupa: „Ak chceme dnes hlásať evanjelium, musíme začaťzásadnou otázkou, čo to znamená byť človekom a kde môže ľudská existenciaobjaviť svoj zmysel.“ Ozajstný príklon k podstate žitia a kresťanstva, nachádzaarcibiskup v účinnej charitatívnej činnosti, pričom je ale dôležitépochopiť rôzne typy sebavyjadrenia človeka a to tam, kde človek doslovaa do písmena kričí svojou nádejou a prelieva slzy,- teda v samomsrdci človeka.
„Ak teda má cirkev slúžiť, potom to neznamená len odstrániť nejakýnedostatok, ale snažiť sa preklenúť nezhody.“ 
Toto ma úplne posadilo do kresla, alebo skôr zrazilo do kolien. Pravdaa realita. Ak toto nepochopia slovenskí biskupi, nielen spomenutýbratislavsko-trnavský, slovenská cirkev bude pokračovať vo svojom papierovomkresťanstve a alibizme. Naopak, ak by i tento slovenský tiež arcibiskup,dokázal vnímať priority a dôležité akcenty aspoň v meste, kde másvoje honosné sídlo, slovenská cirkev by sa oveľa viac priblížila Ježišovmuideálu. Spoločenstiev, evanjelizačných komunít, aktívnych laikov, samozrejmei kňazov, ktorí robia pre Božie kráľovstvo a oslavu Ježiša tak veľa,sa v Trnave /inde/ a okolí nájde dosť, i bez pričineniahierarchie.
Ak toto pochopíme, nebudeme musieť počúvať toľko zbytočných slov, toľkofráz a pastoračných plánov, ktoré papier znesie, ale pomôžemek budovaniu Božieho kráľovstva.
Nechcem, aby to vyznelo príliš elitársky a z môjho pohľadu tak,že sa nič okrem spomínaných zbytočných slov u nás nedeje. Žehnám tým,ktorí sa svojou úprimnou vierou a aktívnym prístupom podieľajú na rasteJežišovho mystického tela. I tu na blogu je ich niekoľko a preto: PánVám žehnaj!