Slnko ostro zapadlo,
zasiahla ma vlna večera.
Nehybne stojím vo dverách a hľadím do páliacej tmy.
Privretými očami,
ľahko privretými očami,
očami privretými, akoby pozerali do slnka,
stále do jasu, v ktorom sa pre
mňa rodíš...
/I. Štrpka/

Priamo úmerné od svojho vnútra, láskou vyvážené nastávajúce časy nielen týchto dní Vám prajem!