Kto ti odpovie...
Poznačená duša zneistie
s vypáleným symbolom dumáš
pustatinou
noc sa skláňa
privádza zneistenie
s citom našľapuješ na podušky machu
brezy hľadia konármi zmoknuté vlasy
v tom prítmí s tieňom na ramenách
v pustatine Božej blízkosti na dosah
bdelé zreničky s vytúženým pohľadom
burcujú ako kvapky na zelené listy
pulzujúci prenikavý začiatok noci
v galérii stromov
nie v stromoradí
s chladným dotykom
zakrádajúca sa zver
v neskrotenom úžase a svite mesiaca
kráčajúce oblaky miznú
s povetrím
nádejavé sny sa prebúdzajú
s rytmom
nespútaného
a bezbrehého ticha
položený prst na hľadáčiku vedomia
stopa bezbolestná
s vôňou ihličia
nedozierne nekonečno
zelených lúčin
s rukou večne rozochvelou
míňajúce samoty
hladom zverov
inštinktom podvedomia
svitá…