Dotýkam sa hlbočiny
v jej priesvitnom blankyte
znenazdania
ako búrka ticha sa dotýka
ramien stromov
drúzga v silovom poli
bez pocitu nálada presilená
túžba
po dotyku večnosti
na perách
vedomosť prítomnosti
s prípadnou ľahkosťou
to čo sa dotýka človeka
je telo parazita
v nahote bezbrannosti
a útlosti malátna
s návratom myšlienky
v davovom efekte
nádejnosť chvíľ
bez prebudenia
priateľské slová
vo chvíľach návratov
kde sú
ako sa míňajú
s vedomím večnosti
nenávratno
ráno jediné
a nové
zajtrajšie
čo sa nás vlastne dotýka?
úroda roka
v sýpkach večnosti
skrytá veličina
na komposte nutnosti
zničené trasy
chodníky
mapy
otvorené ústa
a minúta ticha
závdavok večnosti
kto prečíta tieto riadky
nespočíta túžbu po domove
všetko nekončí v myšlienkach
slovách
prikrádaš sa k tomu
čo ťa nehľadalo nikdy
prijímaš niečo
čo si vlastne nikdy nechcel
zastavuješ sa
i keď si v návale narkotík
našťastie tých dovolených
vieš
že vlastne túžiš sa vrátiť
nájsť ten pergamen
v duši
čo vpísal ti do srdca
vedomie spásy
hľadáš a blúdiš
padáš
si pokorný
prijímaš z Pánovej ruky okamihy
lúčiš sa s novým dňom
a vekom zakrývaš nostalgiu
prázdnotu
noblesu
a si večný v žití
v tom toku strádania a slova
minúta dnes ťa oslovila
s celkom dňa
je to zvláštne
je to isté
a citeľné.
