Zhorené krídla povstali z ohňa ciest
mihotajúce svetlo motýlích krídel
svit nových nádejí
názvy nových dní
predurčenie podané na zlatej mise
svet sa vôkol nepozastavuje
len plynie
obyčajná existencia
ber to jak ber
vážna tvár nepomáha
srdce priťahuje.
Na kôpkach piesku staviame Babylon
horíme pochodňami kryštálových nocí
blúdime zamorenou krajinou tmy
ruky podávame si cez ostnatý drôt
nie je čo dodať
nie je čo povedať.
Po poslednej stránke
kniha sa zatvorí...