Čo sa skrýva v jednej duši
malý sen prebúdzajúceho sa človeka
porozumie mu, pochopí údel, len tuší
cesta života, bez nádeje pre neho odveká.
Obyčajný človek nemá cenu,
takých akých sú tisíce.
Ním sa pohŕda, nik nepodíde k nemu
jeden z mnohých, tulák z ulice.
Oči sklopené má k zemi
len ruky k nebu vystreté
stanovištia často mení
a nohy námahou zodreté.
Premýšľa v tichu veľkomesta
nikto zo sna ho nevyruší
pre neho známa každá je cesta
či sneží, či prší.
Aj on chcel by raz
kráčať v dave rovnako,
s dôstojnosťou seba
so vztýčenou hlavou.
Teraz len snívať môže
nezjednotí sa s davom,
len raz to skúsi
no pravda je opakom.
Beznádej a tieseň
tlačia mu svedomie,
tulácka pieseň
nie spánok – vedomie.
Predstava je márnym klamom
brucho plné, v ústach cigareta,
život strachu, v kabáte otrhanom
všetko je iné, iná je realita.
Stratený zmysel takéhoto života
jednotvárny deň, zajtra i dnes,
niekedy svitne nádej, ľudská dobrota
len svoj sen, chce si vždy niesť.
