Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Vykrvácaný v pocitoch ako zblúdená strela
pochod naprieč pustatinou, nezmyselnépredstavy
alkohol túžby vyprchal v podvedomí
prázdna vitrína zakrýva nehodnosť
karavány plynú ako myšlienky mámivé
za zrkadlom miznúce krátkodobé city
v babylóne hriechu, mozaike snenia
vypredanosť lásky búcha päsťou do očí
biela holubica, miláčik neskazený
tak potichu, v kúte nezaradená
zabudnutá, opomenutá, hodnotná
s dôverou a vierou ako Abrahám
ten živý zárez, tá nerozhodnosť sama
pripomienka stála bez nútenia
nekonečná láska, more naplnenia
v každom slove, pohľade a dotyku
blízkosť nebeského na zemi
chvíľa stáva sa večnosťou.
