Písmo:
A-
|
A+
Belosť sŕdc a nádych stratena
do zabudnutia slnko zapadá
na úpätí vrchu, v smäde pohľadu
smúti a ťahá za sebou bremeno dňa
neochvejne bez bázne škrtá zápalkou
ako prepadnuté tváre v rieke strádaní
v prebudení nočných lámp
precitnutie v mraze spravodlivých chvíľ
prekvapivé zvuky a stretnutia sú plaché
v žiari očí sa zrkadlia, nemajú sny
snažia sa chápať a pomôcť
zabúdať na seba, nútiť sa k snahe
pretvárať dotyky,
zabudnutie ničí
v reakcií nádychu.
Prípadné sťažnosti sa neprijímajú,
ber to ako vážnosť žitia.
