Kocáb-Šípek verzus Klaus, 17. november a EÚ

Nie som žiadenslepý zástanca Európskej únie, ale ani euroskeptik.
Minulý štvrtok prispomienke na 17. november, v deň štátneho sviatku, Michael Kocáb a Bořek Šípek, sa pokúsilivyvesiť vlajku únie na pražskom hrade. Hradná stráž im v tom zabránila.
V poriadku!Nie každý si môže robiť čo chce. Nechcem sa zastávať Kocába, /i keď mám rádkapelu, ktorej bol/je frontman/, sám má maslo na hlave, skôr ma /ne/ – prekvapilareakcia „hradného pána.“
„Chceme tu lenvyvesiť európsku vlajku,“ povedal Kocáb vojakovi. „Zabudnite na to,“ odvetildôrazne vojak s tým, že prezident Václav Klaus si niečo také nepraje.
„Ale vlajka EÚ sempatrí, sme členmi Európskej únie,“ snažil sa Kocáb s trikolórouprišpendlenou na bunde presvedčiť veliteľa. „Tu rozhoduje pán prezident,“uzavrel diskusiu vojak.
Klaus muselreagovať, ústami svojho hovorcu Hájka. Kocáb so Šípkom, vraj predovšetkýmprejavili neúctu ku štátnemu sviatku. „Títo páni si myslia, že svoje exhibície,ktoré majú slúžiť ich zviditeľneniu, môžu robiť kdekoľvek a ako ichnapadne, pretože na rozdiel od bežného občana sú celkom beztrestní.“ Že zrovnatých dvoch napadol 17. november. To je divné. Prečo si nevybrali napríklad prvýapríl?! Ak je teda 17. november podľa tohto triviálnym dňom, tak potom, budetriviálnym i to, že nebyť toho dňa, tak pán profesor by asi dnes neboltam, kde práve je!
Je dobré ak máčlovek vlastný názor. Má právo sa vyjadriť. No nie každý názor má rovnakú váhu.
Názor prezidentaváhu má. Aspoň donedávna mal!
Je zvláštne, trochu i zarážajúce, žeten, ktorý má reprezentovať, byť príkladom, svedomím národa, tým ktorý vytvárapriestor pre komunikáciu a dialóg, upevnením svojho egocentrickéhoa nesebakritického postoja, ukazuje svoju starú bohorovnosť.
Z pražskéhohradu sa stal skleník, v ktorom sa uzavrel človek, ktorý nepotrebujesvetlo slnka. Stačí mu žiara elektrických svetiel, ktoré mu svietia do očí,a pre ne nevidí do tváre obyčajného človeka.
Nechcem byťjednostranný. Veľa sa nezmenilo.
Pri prezidentských návštevách musia detipovinne, dobrovoľne a nasilu odcupotať z vyučovania na stretnutie s pánomprezidentom. Snáď im tá hodina nebude chýbať.
Aké dojemné a idylické, už len kytica,ako v dobovom televíznom žurnáli. To všetko pre istotu, aby saneprihodilo, že míting na ktorom mal pán prezident vystúpiť, prišlo sedem ľudí.No ani tí nevedeli, čo sa tam deje.
Zašiel sompriďaleko? Tak sa vrátim. 
„Nejde leno tú vlajku, tá iba zastupuje problém, ako sa pán prezident k EÚchová,“ doplnil Šípek.
Ach áno, vlajka.
Euroskepticizmuspána prezidenta by mohol byť na mieste, len by musel konečne vyjadriť nahlassvoj názor, prečo je proti. Prečo tak urputne na ňom ľpie. Chápem, že akoreprezentant tejto zeme chce niečo identické ponúknuť. Neekonomického chvosta,ktorým bolo označené Slovensko, sa v roku 1992 s pomocou “veľkéhobrata“ zbavil. Zem ľudí, na čele ktorej stojí, má čo ponúknuť, i ponúka, ajbez pripomienok, jej prezidenta.
Tak o čovlastne ide?!