V prevažnej časti na všetko, čo sa dnestýka cirkvi hľadíme buď rovno s nenávisťou, alebo prinajmenšoms dešpektom. Cirkev je spiatočnícka, staromódna a pod. Áno, nievšetko, čo partikulárna cirkev, - nielen slovenská, keďže pôsobímv Čechách, môžem porovnávať-, alebo i jej predstavitelia ponúkli poroku 1989, je pozitívne a dobré. „Myslím, že kresťanstvo vytvorilov západnom svete veľký problém tým, že sa opakovane prezentovalo nie akocesta videnia všetkých vecí, ale ako jedna z mnohých ideológií, ktoré sinavzájom konkurujú. Namiesto toho, aby nás viedlo k tomu, aby sme videliBoha v miestach nových a prekvapivých, nás príliš často viedlok tomu, aby sme uzavreli Boha vo vnútri našich miest.“ /R. Rohr/ Každýrobí chyby, nehádžme však všetkých do jedného vreca. Každý má svoje vlastnésvedomie a každý bude raz vydávať počet.
Osobný vzťah s Bohom a život viery sa spozná práve vtedy, keďčlovek nepotrebuje o ňom priveľmi hovoriť. To, z čoho človekvychádza, sa prejavuje v jeho živote.
Kvalifikovať niekoho, ak sa pomodlí viacotčenášov, tak je zaručene lepší, je ako keby sme povedali, že trest – napísať sto krát, nedával som pozor, - násurčite naučí dávať na hodine pozor. Modlitba nie je o kvantitea viera už vôbec. Viera nie je výkon! „Modlitba nie je jednaz desiatich tisíc vecí. Je tým, skrze čo vidíme desať tisíc vecí“. /R.Rohr/
Bohje veľký frajer, naše modlitby nepotrebuje! A ničím nás nezväzuje. Boh nás doničoho nenúti. Dal nám predsa slobodnú vôľu, právo názoru. Je iba na nás, akosa k tomu postavíme. „Boh nie je dosažiteľný, ale ponúka sa človeku.“/Exupéry/ Pochopme, že Boh aniv osobe Ježiša, človeka nezväzuje a už vôbec neobmedzuje. Ježiša jeho prínos spočíva práve v tom, že ukázal človeku ako možno žiť.Len človek sa rád zabaľuje do paragrafov, foriem, rôznych druhov vlastníctiev,či ovládaní. To nie je to, čo dáva Boh človeku, čo Ježiš priniesol ako dobrúzvesť tomuto svetu! Keby tomu tak nebolo, podobenstvá o milosrdnom otcovi,alebo o stratenej ovci, by boli prázdne a zbytočné. Ale práve tupoznávame to podstatné, čo Ježiš ponúka každému z nás. Lásku, zmysel,odpustenie, návrat... On nikdy neodkopne človeka, nikdy na neho nehodí, niečo,čo by neuniesol. To len človek si ho opäť zaškatuľkoval, ako blázna, ktorý sedína obláčiku a kruto trestá každý omyl, pochybenie, hriech. To nie je obrazkresťanského Boha!
Boh sa nikdy nedopustil žiadnej segregácie.
Ak niekto spoznal /spozná/a uverí v Boha,skrze spoločenstvo v cirkvi bratskej, alebo v inej denominácii, takje to dobre a v poriadku, tešme sa. Dôležité je predsa, že ten človekspoznal Krista.
Vždy platí: Kto nájde Boha, nájde ho prevšetkých! /Exupéry/
Jemnoho pokriveného, mnoho zbytočného, mnoho nezmyselného v ponímaní životacirkvi. „Keď pohasne viera, znamená to, že Boh zomrel a stal sazbytočným?“ /Exupéry/ Ale každý osobný a ľudský vzrast nie je striktnezávislý na spoločenstve, ktoré ma ničím neformuje a nevychováva. „Ak chcešty vyrásť, stretni sa svojimi rozpormi, povedú ťa k Bohu.“ /Exupéry/ V prvom rade, je tovlastná túžba po niečom, čo ma môže naplniť a usmerniť môj život. „Jeľahšie patriť do nejakej skupiny, než patriť Bohu.“ /R. Rohr/ Nikto násskutočne do ničoho nenúti. Ak to z akéhokoľvek miesta počujeme, mámemožnosť si urobiť úsudok. Áno, cirkev by mala vytvárať priestor. Často ho možnozatvára, ale to neznamená, že môj život bude duchovne chudobný. Mám možnosť ísťďalej. Záleží iba na nás, ako sa rozhodneme. Boh na nás čaká, nie ako krutýdespota, či tyran. Čaká na nás správny a rovný „chlap“, akým nesporne Ježiš začasu svojho pôsobenia tu na zemi bol a zostal, jeho a náš správny, dobrýa milosrdný Otec, a Duch, ktorý sa za nás prihovára.
Cesta viery, je celoživotná cesta. Nikdy nemôže povedať, že všetko apriori odmietame, alebo prijímame. Viera je cesta, krok za krokom. Česi majújedno krásne prirovnanie: Kto si myslí, že má v živote všetko vyřízený, jevyřízený! A vo tom to vlastne v živote asi je.
Boh čaká, nesúri, neurguje. Je to lena len na nás. Život s Ním, to nie je smutná story, ale úžasnédobrodružstvo, ak mu skutočne uveríme. Boh je slobodný od všetkého nánosu veku,času, formy a všetkého prebytočného. A práve preto nám rozumie!
On je praktický a jasný. Pre teba, premňa, Boh pre každého!
Mámemožnosť tomu uveriť. Ale nikto, absolútne nikto, ani samotný Boh, nás do ničohonenúti.
„Ak nepoznáme Boha teraz, prečo by sme homali poznať neskôr? Ak nevidíme Boha teraz, budú naše oči pripravené ho uvidieťneskôr? Mystici hovoria, že nie. Nespoznáme Boha neskôr, ak ho nemôžeme spoznaťteraz. Máme možnosť ho uvidieť teraz, skrze tieň a prestrojenie.“ /R.Rohr/
To nie je fatalizmus. Boh čaká, verí náma dáva nám stále šancu. Nevravme však, že nemôžeme ísť za ním, že honemôžeme spoznať, že mu nemôžeme uveriť. Nepozerajme len na to, čo jenegatívne, nielen v cirkvi.
