Je koniec! Príbeh neskončil, trvá....

Peter a Ján, a ostatní učeníci stoja v sile Ducha na námestiach a uliciach Jeruzalema. Tí, ktorí ich počínanie pozorujú cez prsty, kdesi schovaní za stĺporadím, sú veľkňazi Annáš, Kaifáš, Ján, a Alexander. Sú bezradní. V hlave im beží video...
...pred nimi stojí onen samozvaný prorok, ktorý o sebe tvrdil, že je Božím Synom. To bola posledná kvapka, ktorá naplnila pretekajúci pohár ich bohorovnej spravodlivosti a poslušnosti Mojžišovmu zákonu. Ten prorok s nimi veľmi nepokecal. A pretože ich kompetencie a právomoci boli obmedzené, posielajú ho pred správcu tej provincie v ktorej žili v celku Rímskej ríše. Ten miestodržiteľ bol ale príliš zhovievavý. Nevidel na tom prorokovi o ktorom tvrdili nič dobré, nič zlé, za čo by zasluhoval najvyšší trest. A tak naliehajú. Zmanipulujú dav pre svoje zvláštne chúťky. Nakoniec miestodržiteľa predsa len obmäkčia. Po tom, čo dáva proroka zbičovať a predstavuje im ho ako ich kráľa, hádže do davu podpísaný ortieľ smrti. Umýva si ruky na znak svojej neviny.
Kríž už bol vykresaný dávno, teraz ho kladú na zoslabnuté ramená Proroka. Kráča za hradby mesta, padá, vstáva, opäť padá a znova povstane. Na kopci kde križujú zločincov, je tiež všetko pripravené. Veľkňazi prizerajú z diaľky. Plán im vyšiel, Prorok je pribitý na drevo kríža... Nastáva tma, zemetrasenie. Opona v chráme sa trhá na dve časti... Lídri utekajú naplnení strachom. Ale veď, všetko je dokonané... Čo chceli, dosiahli. Ten muž umiera, a sním i to, čo prinášalo zmätok, nepokoj a chvenie, Medlia si ruky...
Tretí deň po tomto divadle, nastáva niečo s čím nepočítali. Smrťou toho muža nič neskončilo, naopak, a oni sami sú toho svedkami. Na kázanie učeníka Proroka, sa v jeden deň dáva pokrstiť tri tisíc ľudí a o chvíľu, ďalších dve tisíc ľudí.
Veď to musí byť nezmysel, fatamorgána, toto už nie je video záznam, toto je realita...
Ich život, ich zmysel života, slová, skutky, pretvárka, sa zosypali ako domček z karát...
Veď smrťou sa to iba začalo, trvá, pokračuje...