Ježišova činnosť v Galilei

 Farizeji vyčítajúJežišovi, že jeho učeníci nezachovávajú pôst. Argumentujú pritom na fakt, žeJán zvaný Krstiteľ, okolo seba zhromaždil niekoľko „zbožných“ mužov, ktorí sasnažili zachovávať kultové predpisy Mojžišovho Zákona a popritom žiliprísnym asketickým životom. To sa farizejom páčilo, Zákon bol dodržiavaný,a od týchto „sektárov“ mali v podstate kľud. Komunita žila uzavretýmspôsobom života, utiahnutá niekde mimo mesta a civilizácie. Ak by onivystúpili a verejne začali pôsobiť, ktovie aká by bola reakcia farizejov,ani oni by určite neboli ušetrení kritike zo strany Jánových učeníkov. Típredsa neboli slepí a zaujatí, milovali a verili Zákonu, ale keď v Ježišovipoznali Božieho Syna, od Jána odchádzajú. /Jn 1, 40-49/ Nikde sa nedozvedáme, že by im to bol Ján niekedyvyčítal.
Ježiš reagujeobrazom ženícha a svadobnej hostiny. To sú radostné záležitosti. Svadbanie je žiadne pietne zhromaždenie. I Ježiš dobre poznal túto udalosťv živote človeka. Svadba v Káne na ktorej bol so svojou matkoua s učeníkmi, dala jednu z mnohých príležitostí, kedy Ježišpomohol udržať radostnú, i keď na prvý pohľad bezvýchodnú situáciu./Napadá ma: ráno v Káne sa prebudí akýsi muž a kričí: vodu, dajte mivodu! Prichádza Ježiš a ponúka pomoc, ale muž vraví: nie, ty už prosím ťanie!/ 
Ježiš neodmietaa nezavrhuje pôst. Keď prišli za ním jeho učeníci, že nemohli vyhnať zléhoducha, odpovedá im, že je ho možné vyhnať iba modlitbou a pôstom. /Mk9,29/
Svoje verejnépôsobenie Ježiš začal na púšti, kde sa pripravoval práve pôstom na svojeposlanie. Ježiš ponúka ako zbraň proti zlému práve silu pôstu. /Lk 4,1-13/
V polemikes farizejmi, pokračuje ďalej a tak ako vždy im predkladá fádneargumenty na ich zaslepenosť. Stále sa im snaží ukázať, že ich videnie je ibačierno-biele, že im chýba väčšie spektrum pohľadu.
Tento problém asizažívame i v súčasnosti. Na jednej strane, sme svedkami prílišnéhovytláčania pôsobenia cirkvi, na strane druhej, len s veľkými ťažkosťami,vnímame ak niekto, pôsobiaci v cirkvi, robí niečo na čo sme neboli doterazzvyknutí. Asi najväčším problémom, ktorý vnímam je to, že pod pojmom cirkev simoderný človek predstavuje len a len farára v čiernej ošúchanej reverendes biretom na hlave, kráčajúc alejou dedinského cintorína. Každý sa másnažiť poznávať znamenia časov. A myslím si, že mnohí to pochopili.Napríklad saleziáni majú nezastupitelné miesto vo výchove mladých. Všetky ichprojekty, množstvo akcií, má jediného menovateľa, t.j., snahu priniesť Kristado života mladých, ukázať im možnosť výberu cesty, ktorá má cieľ. A mnohoiných nielen rehoľných, alebo laických spoločenstiev, verní svojej charizme,prinášajú do spoločnosti nové alternatívy, ako žiť s Bohom a pritomžiť normálny život, v akomkoľvek stave.
Toto sa Ježišsnažil vysvetliť farizejom. Neostať stáť, vnímať potreby človeka, veď literazabíja, kým Duch oživuje. /2Kor 3,6nn/