Neľahká úloha

 Kto by nemal radosť z pekného dňa, z ranného prebudenia s pocitom, že to všetko okolo nás je príjemné, neťaží nás žiadna ťažkosť sna, alebo čohokoľvek iné. Jednoducho, pohoda a vyrovnanie.
Lenže, prežívame i opačné stavy po prebudení. Zaťažená myseľ sa "zapnula" hneď po prebudení.
Áno, nie každý deň je nedeľa. Slnko nesvieti s rovnakou intenzitou, ani vlhkosť vzduchu nie je rovnaká.
Podobné je to s našou energiu a vitalitou. Niekedy máme chuť a silu na rozdávanie, inokedy sme zbití ako pes. Niekoľko dní by sme s veľkou radosťou zo života vymazali. Tých pár skvelých okamžikov v nás zostáva. Stretnutie s úprimným človekom, priateľom, či neznámym, niečo, čo sa nám skutočne podarilo, človek, ktorý nás čímsi oslovil a priniesol novú nádej a posunul ďalej.
Takto akosi prežívali svoje stretnutie tí, čo spoznali Jána Krstiteľa. Počúvali jeho slová. Boli ostré, štipľavé a vyrieknuté bez servítky pred ústami. Ján sa nebál pravdy, nebál sa povedať to, čo si myslel. No nerelativizoval a nechoval v sebe subjektívny pátos rétora. Dotýkal sa sŕdc. Dotýkal sa života tých, čo sa nebáli vydať na cestu kdesi do púšte, aby ho mohli počuť a vidieť. Túžili zachytiť svetlo, ktoré z neho vyžarovalo a v jeho žiare mohli nájsť pravý smer svojho života.
Zostať iba pri svetle, je ako zostať stáť pred ukazovateľom smeru a nevydať sa na trasu. Niekomu to postačilo. Nepotrebovali kráčať ďalej, stúpať k výšine, vystupovať k hore, z vrcholu ktorej by uvideli do diaľky, nielen po koniec svojich snov a utkvelých predstáv. Stačilo im svetlo. Stačila im Jánova blízkosť.
Ako často a radi ideme slepo za niečím, alebo za niekým, kto nám neponúkne žiadnu víziu, žiaden priestor, stačí, že sme v jeho blízkosti, oslnení žiarou, úspechom a slávou.
Žiaden človek, ani ten o ktorom hovoríme- a radi- že je to charizmatická osobnosť, /nie v kontexte darov/, nám nedokáže dať toľko, koľko môžeme nadobudnúť, ak skúsime pre seba využiť jeho skúsenosť, a použiť ju k svojmu rastu.
To sa Krstiteľ snažil každým svojím slovom. Nestačil mu aplauz davov, on túžil stretnúť niekoho, kto by mu povedal: tvoje svedectvo ma niekam posunulo, vďaka!
Až potom to všetko ťažké, namáhavé, možno niekedy javiace sa ako zbytočné, malo ten správny a jedinečný efekt.
To je to pravé svedectvo pravde.
Sme poslaní byť svedkami, svedkami života, nádeje a pravdy!
Už len čakám, koľkí budú mať v reakciách múdre reči a predkladať svoju jedinú pravdu!