Sestrabrat, Boh jemŕtvy!
Romantika včerajšej noci a dnešného rána, svetlo stromčeka, nevšednosťbetlehema, „srdce na mäkko“, slávnosť chvíle, rozbalené darčeky, vôňa kapustnice, anjelské glória,... jeklamstvom, pretože Boh je mŕtvy!
Náš súhlas, alebo nesúhlass filozofom Nietschem, ktorý tieto slová vyriekol, závisí od slovaskladajúceho sa z piatich písmen vo význame, ktorý tvorí slovo VIERA. Bezviery zostane Ježišovo narodenie iba v rovine historického prijatiakaždoročnej spomienky Vianoc, ktoré budú viac – menej, sviatkami jedla a pitiaa detskej radosti. To samozrejme nie je až tak málo, pretože sme vytrhnutí zovšednosti a pred oči sa nám stavia, že máme mať radi. No aktuálnosť pripomienkypríchodu Božieho Syna na svet a prítomnosť právd evanjelia v našom živote,je vecou konkrétneho prijatia a konkrétnej odpovede do tej miery, do akej si hopripustíme na kožu nášho prežívania. Naše povolanie, naše prijatie právdevanjelia, náš život, naša láska, nie je púhy sentiment, chvíľkové vzplanutie.Život s Bohom náleží bytostne k nám a mierou charakteru je láska,pretože povaha človeka je priamoúmerná povahe jeho lásky. Ľudská bytosť jenatoľko vznešená, nakoľko sa otvára láske.
Romantika Vianoc.
I keď saza dlhé, či kratšie roky zmenilo veľmi veľa, účelnosť darčekov nie je priamoúmerná ich množstvu, nezabúdajme, že mysami sa v prvom rade musíme stať darom. Doba sa posunula vpred, na stromčeku už nehoria sviečky /pretonehorí už ani stromček/, ale svietia svetielka rôznych farieb, rôznejintenzity. Naše domy sú tiež vyzdobenejšie a vysvietenejšie a máme z tohoradosť. Spomenutá vôňa kapustnice, vyprážaného kapra, či pečených medovníkovrozvoniava, aj keď už nie vždy štípe mráz a pod nohami vŕzga sneh. Niečo savytratilo, niečo vekom dostalo menší význam. Jedno jediné zostalo stálerovnaké, nemenné, nezaprášené, aspoň vo vnútri, rovnako reálne, mladé,chápajúce, týmto jedným je: SLOVO, ktoré sa dnes stalo Telom – je to Ježiš, SynBoha, narodený v Betleheme Márii.
V relativizme dnešnéhosveta, kedy akosi strácame pevné body, o ktoré sme sa opierali po desaťročia,nám nutnosť pripomienky stavia pred oči práve toto: Slovo sa stalo Telom a prebývalo medzi nami. TotoSlovo, bolo od počiatku u Boha. Faktom inkarnácie sa stalo vteleným Slovoma viditeľným Slovom medzi nami, doslova, si postavilo stan medzi nami. OsobaJežiša je teraz miestom stánku, kde sa človek môže stretnúť s Bohom. Onevypovedateľnom a absolútnom tajomstve Boha, sa teraz vypovedá osobou Ježiša.Evanjelista Ján napísal: Boha nikto nikdy nevidel, ale Jednorodený Syn, ktorýje v náručí Otcovom nám o ňom povedal, nám ho zjavil. Ježiš je sámexegétom Božím, on sám je výpoveďou o Božom tajomstve zjavenom v ňomsamom.
I keď dnes sa nám ukazujev tejto podobe, nevnímajme Ježišalen ako bezbranné dieťa.
Reálnosť Ježišovho životanetkvie v sebaoslave, veď narodeniny oslavujeme snáď všetci, ale skúsmeskôr vnímať reálnosť jeho prítomnosti v našom žití, do ktorého vstúpil takzásadne. Neprišiel preto, aby dosiahol kariéru hollywoodskej hviezdy, nemalambície stať sa slávnym, či uznávaným politikom, alebo vodcom, čo by mu určitetiež dobre pristalo, ale on sa narodil do priestoru našich dní, aby sme si myuvedomili hodnotu života. Nepísal do sŕdc ľudí nezaujímavý scenár, nezahraldokonalé divadlo, namáhal sa a pritom nebol len bláznivým komediantom, čituristom, keď prechádzal z mesta do mesta, z dediny do dediny ahlásal slová o plnosti života, o odpustení, o láske k nepriateľom, omilosrdenstve. Nenechal sa oslavovať, aj keď okolo seba vyvolával nepokoj,nekonal zjavné skutky kvôli sebe, on žil v prvom rade život blízkosti predruhého, snažil sa infikovať a nakaziť, prebudiť snahu v človeku o topodstatné v hľadaní a žití pravdy a bol pri tom až príliš ľudský a námpodobný.
Skúsme v tieto dniodhodiť zo seba to, čo neprináša podstatu nášmu životu, to čo sme ibamechanicky položili, či posunuli v týchto romantických chvíľach predoptiku nášho srdca, aby sme tam očistení od nie toľko podstatných vecí uvidelitoho, ktorý chce mať miesto v každom pohľade, nie vnútene, nie násilne,ale ako pozvaný hosť, pre ktorého pripravíme popredné miesto.
Lebo dnes sa Slovo staloTelom a prebýva medzi nami, Boh sa stal človekom, aby sme sa mi mohli staťBožími synmi a dcérami, lebo tým, ktorý ho prijali, dal moc stať sa Božímideťmi, tým, čo uverili v jeho meno. A my sme uvideli jeho slávu, akú má odOtca Jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.
Boh nie je mŕtvy! Boh ježivý! Boh, žije v srdci každého z nás, každého, kto je ochotný prijaťho s vierou a otvoriť mu priestor svojho žitia.
