Reč symbolov
Oslavazmŕtvychvstania Pána začína – možno prekvapujúco – oslavou svetla. Žehná sa prinej oheň, zdobí sa veľká svieca, od jej plameňa sa postupne zapaľujú všetkyostatné sviečky a potom sa na túto sviecu dokonca spieva chválospev. Akývýznam má táto sveteľná predohra? Je nám jasné, že tu nejde o svetlo akotaké, ale o svetlo, ako symbol Boha. Rozumieme však dobre jednotlivýmúkonom a znakom, chápeme bohatú symboliku tohto obradu?
Liturgia je plnáznakov: symbolických gest, úkonov a obradov. Ich účelom nie je skrývaniepravdy pred nezasvätenými, ale naopak, sprístupniť ich všetkým. Znaky uľahčujúnáš kontakt s Bohom a rozprávajú nám o ňom názornou rečou. Zdása však, že dnešný človek už tejto reči nerozumie. To, čo bolo kedysi názorné,vyzerá dnes nejasne a nezrozumiteľne. Je možné, že sa tak zásadne zmenilomyslenie? Alebo je to tým, že sme si odvykli o týchto veciach premýšľať?
Pokúsme sa prebudiťv sebe zabudnutý cit pre znaky. Postačí, keď začneme premýšľaťo všetkom, čo sme doteraz robili bezmyšlienkovite, keď sa staneme dieťaťoma stále sa budeme pýtať: prečo? Prečo sa žehná oheň, prečo sa vsádzajú dopaškálu zrná, prečo sa paškál ponára do vody...? Možno budeme milo prekvapení,na toľko otázok si dokážeme sami dať odpoveď. Započujme sa i do slov,ktoré tieto znaky sprevádzajú. Možno s úžasom zistíme, koľkokrát sme užprepočuli ponúkané vysvetlenie.
Čakanie na ženícha
Začína slávnosťVeľkej noci. Cirkev bdie. Už to však nie je opustená, smutná cirkev, plačúcanad hrobom svojho Pána; je to nevesta, radostne očakávajúca svojho Ženícha.S horiacou lampou na neho čaká, aby ho privítala a oslávilas ním víťazstvo nad smrťou. /por. Mt 25 1-13/. To je význam úvodnejslávnosti svetla: je to príprava na stretnutie so Zmŕtvychvstalým. Veriaci chcúbyť ako verní služobníci, ktorí čakajú na svojho pána, aby mu hneď otvorili,keď príde a zabúcha. Majú prepásané bedrá a horiace lampyv rukách. To znamená: sú pohotoví, pripravení a bdejú.
Takýchtoslužobníkov Pán pochváli, pozve ich k svojmu stolu a bude ichobsluhovať /por. Lk 12, 35-40/. Ponúkne im ovocie svojej smrtia zmŕtvychvstania – pozve ich k účasti na svojej víťaznej obete: kukrstu, k hostine svojho tela a krvi a napokon i hostinevečného života. V krste totiž umierame hriechu a spolu s Kristomvstávame k novému životu. V Eucharistii sa pripájame k obetetela a krvi, vyznávame Kristovo zmŕtvychvstanie a očakávame jehopríchod. Dúfame, že v posledný deň nás vzkriesi k večnému životu.
Slávnosť svetla je úzko spojenás nadchádzajúcimi obradmi Veľkej noci – krstom, alebo obnovou krstnýchsľubov a Eucharistiou. Je tiež znamením nášho odhodlania vytrvaťv bdelosti až do smrti, pretože je napísané: „Ale kto vytrvá do konca,bude spasený“ /Mt 24, 13/.
Vstupuje svetlo
Doteraz bol celýsvet zahalený v tme. Teraz, uprostred noci, vchádza svetlo. Kristus, akoplameň z ohňa vychádza z hrobu. Oheň, to je i jeho láska, dôvodjeho obety, i sila, ktorá premohla moc smrti. Žehnaním ohňa oslavujecirkev Boha, ktorého sláva ako oheň zažiarila v Zmŕtvychvstaloma prosí ho o očistenie ohňom milosti. Naše srdcia sú tiež ako oheň,horia túžbou byť čo najbližšie k svojmu Pánovi.Pripravuje sapaškál, svieca, ktorá samu seba stravuje, aby mohla rozdávať svetlo. Je akoKristus, ktorý sa obetoval, aby nás zachránil z temnôt smrti a hriechu a priviedol do svetla večnéhoživota. Kristovu obetovanú ľudskú prirodzenosť symbolizuje aj kríž vyrytý dopaškálu, Krista–Boha–zobrazujú zase písmená alfa a omega /por. Zjv 1, 8;22, 13/.Znázorňuje ho aj letopočet, ktorý akoby hovoril: nech je i tentorok zasvätený Kristovi, Pánovi všetkých vekov, vládcovi dejín. Päť kadidlovýchzŕn, vsadených do paškálu do tvaru kríža, predstavuje päť Kristových rán:prebodnuté ruky, nohy, rameno a bok. Paškál, predstavujeukrižovaného a zmŕtvychvstalého Krista. Teraz sa paškál zapáli od veľkonočnéhoohňa a nesie sa v sprievode do chrámu. Jeho plameň postupne zapaľujesviece prítomným, potom sa rozsvecujú svetlá v chráme. Paškál rozdávasvetlo, a predsa mu neubúda z jeho vlastného svetla. Jeho plameň sasýti topiacim sa voskom. Hovorí nám o Kristovej smrti, prameninevyčerpateľných milostí. A znovu nám to pripomenie pri krstnej bohoslužbetejto noci, keď sa ponorí do vody pri jej svätení. Milosť krstu nám zaslúžilKristus – ukrižovaný a zmŕtvychvstalý.
Chválospev
Slávnosť svetlavrcholí. Cirkev ďakuje Bohu za jeho dobrotu a lásku, spieva saExsultet–veľkonočný chválospev. Oslavuje sviecu a prináša ju Bohu akoslávnostnú a milú obetu. Keď spieva tento hymnus, nemyslí však na sviecu,ale na Krista. Jemu chce vyspievať chválu, jeho bude pri nadchádzajúcejeucharistickej slávnosti prinášať Bohu ako obetu. Exsultet je teda predovšetkýmoslavou Krista, Vykupiteľa a znamením pravej veľkonočnej obety, obety telaa krvi, v ktorej má Boh záľubu a celý svet spásu. Exsultetnezabúda ani na slávne udalosti z dejín izraelského národa, v ktorýchnám odkrýva predobrazy Veľkej noci. Paškál je ako zabitý Baránok, ktorého krvposväcuje veraje veriacich. Pripomína tiež ohnivý stĺp, ktorý prevádzaveriacich z otroctva hriechu do slobody Božích detí. /por. Ex 12+13/
Kristus v nás
Až sa budeme vracaťzo slávnosti Veľkej noci, nesme si radosť zo Zmŕtvychvstalého so sebouv srdci. Prinesme ho do svojich domovov, do našich rodína spoločenstiev. Kiež Zmŕtvychvstalý prežiari naše životy, aby sa stalijednou veľkou slávnosťou svetla. Aby sme čakali na nášho Pána vernea vytrvalo, s lampou v ruke, aby sme mu otvorili, keď prídea zaklope.
