Priblížme sistručne hlavné a charakteristické črty kresťanského povolaniak zasvätenému životu, v hlavných epochách dejinného vývoja.
„Prítomnosťzasväteného života na celom svete a evanjeliový charakter jeho svedectva,sú presvedčivým dôkazom – ak ho niekto potrebuje – toho, že nejde o izolovanúa okrajovú skutočnosť, ale že sa týka celej Cirkvi.“ /Vitaconsecrata, čl. 3/
História zasvätenosti, siaha až k počiatkomkresťanstva. Už vtedy sa ženy rozhodovali, podľa príkladu Márie, dobrovoľnepre život čistoty, pričom zostávali vo svojich rodinách. Treba poznamenať,že v tejto dobe, bol rodinný život skutočným komunitným životom,pozostávajúcim z rôznych životných stavov a pokolení. Aj muži, hociv menšom počte, si osvojili rovnaký životný štýl. Predkresťanská doba,nepoznala takýto spôsob života, čo svedčí o tom, že Kristus prišiel utvoriťnového človeka. Pre pohanov to bolo udivujúce znamenie Božieho pôsobenia./Porov. Vita consecrata, čl. 6 - 7./
Vo štvrtom storočí, prijala Rímska ríšakresťanstvo. Prorocký aspekt života zasvätených vo svete, stratil svoju silu. Zasvätený život v pohanskom svete, bol znamením pre nekresťanov. /Porov.SHELDRAKE, P.: Spiritualita a historie, s. 129./ Keď však väčšinaprijala kresťanstvo, tento typ života sa stal bežnejším. Viac akceptovanýmv spoločnosti, pričom stratil zo svojej radikálnosti. Spočiatku kresťania vytváralikomunity, spoločný spôsob života. Rastúcim počtom členov cirkvi, sa takýtospôsob života stal neudržateľný. Cirkev sa zároveň čím ďalej tým viac stávalauniverzálnou. /Porov. AUMANN, J.: Křesťanskáspiritualita v katolické tradici, s. 30-34/
V stredoveku žili ženy túžiace daťsvoj život Pánovi, v klauzúrnych kláštoroch. Zasväcovali sa slávnostnýmisľubmi chudoby, čistoty a poslušnosti. Kláštorné múry symbolizovali rozhodnúvoľbu, vzhľadom na ľahší kresťanský život v okolitom svete. Jednakojestvovali aj nerehoľné formy zasväteného života. Najznámejším príkladom súBegíny. /Porov. SHELDRAKE, P.: Spiritualita a historie, s. 132;tiež porov. AUMANN, J.: Křesťanská spiritualita v katolické tradici, s.137./ V praxi sa snažili o hlboký náboženský život, so sklonomk mystike.
História zasvätenosti mužov, siaha tiež dopočiatkov kresťanstva. Objavili sa muži, ktorí sa dobrovoľne rozhodli žiťv čistote, podľa príkladu Jána Krstiteľa, alebo samotného Ježiša. Nazývalisa „zdržanliví“. Zostávali vo svete, žili vo svojich rodinách. Na začiatku„zdržanliví“ neboli kňazmi. Podobne, ako panny, boli zasvätení v celibáte.Väčšina kňazov, boli naopak ženatí. Hoci sa obe povolania čoskoro spojili, napočiatku to boli dve rozdielne povolania. /Porov. DENZLER, G.: Dějinycelibátu, s. 20./
Ranokresťanské znaky povolania boli:
- kristocentrické - Ježiš bol ideálom a vzorom
- eschatologické - kresťania očakávali skorý druhý príchod Krista
- asketické - pôvodný význam pojmu askéza znamená, akékoľvek cvičenie,konané určitou metódou, k dosiahnutiu pokroku; až neskôr sa tento pojemspájal so sebazaprením a zriekaním sa. V dôsledku kristocentrickéhoa eschatologického pohľadu na kresťanskú spiritualitu, sa asketizmus stalspôsobom života istej skupiny v cirkvi
- liturgické – spoločné slávenie eucharistie, spoločná modlitba
