Zasvätený život - Súčasnosť II.

 Ako som spomínalv predchádzajúcom článku o zasvätenom živote, rehoľné spoločen­stvá u nás pôsobili aj zatotalitného režimu, a to ilegálne. Vzťah s komunitami, ktoré vznikaliv druhej polovici 20. storočia, bol utváraný aj pred novembrom 1989. Tietokomunity sa u nás udomácnili až po nežnej revolúcii. V poslednýchdesaťročiach, vznikli mnohé komunity, ktoré spĺňajú nielen spirituálnu funkciua úlohu, ale aj funkciu terapeutickú. V týchto komunitách, sa liečianarkomani, či alkoholici. V nich nachádzajú nový domov mentálne, alebo telesnepostihnutí ľudia i bezdomovci v nich nachádzajú svoj dočasný domov. /Porov. Bratský život v spoločenstve, čl. 5. b./

 

Túžba poživote s Bohom v určitom spoločenstve, vyrástla z potrebyčloveka žiť intenzívnejší duchovný život, spolu s inými bratmia sestrami spoločenstva.
Zasvätený život, máv kresťanských dejinách svoje právoplatné miesto. Nové komunitya spoločenstvá, smerujú k rozmeru života a formy, akou chcú byťplnohodnotnými členmi univerzálneho kresťanského spoločenstva.
 Základným a dôležitým modelomzasväteného života v budúcnosti, bude spoločenstvo mužov a žien,ktorí budú vydávať svedectvo o Božej prítomnosti. Rovnako o jeho vernostisvetu, a o jeho láske ako sile, ktorá premieňa svet a dejiny.
 Je možné, aby sa spoločenstvá inkulturovalido prostredia radikálneho individualizmu a globalizácie, zachovali svojutvár, a pritom nestratili nič zo svojej duchovnej podstaty? Odpoveď nie jeľahká, ale inkulturácia evanjelia, rôznosť chariziem zasväteného života v modernomsvete, je možná, i obtiažna rovnako, ako v iných dejinných epochách.
 „Komunity sa snažia odpovedať na potrebymiestnej cirkvi, a svojím dynamickým životom pomáhajú priniesť Krista tam,kde je pusté a prázdne miesto.“ /WEAG, G.: Nové komunity v 3.tisícročí, s. 14./