...informácie sme získavali v printových médiach, odborných knihách, vo vyučovacom procese a pod..Dnes sa takmer všetky informácie nachádzajú na mobile a internete a čo sa nám zdá dôležité, nemusíme si ich pamätať, stačí používať správny vyhľadávač a máme ich k dispozícií.Digitálne média ako sú počítače, smartphony, herné konzoly, notebooky a aj televízia sú už trvalou súčasťou našej kultúry. Uľahčujú nám život, zvyšujú produktivitu práce, v nemalej miere sú aj zdrojom zábavy a prostriedkom každodennej komunikácie medzi ľuďmi. . Niekedy si myslíme a to takmer denne, že náš moderný svet by bez digitálneho spracovania informácií skolaboval. To je jedna z myšlienok podporujúcich rozvoj a osvojovanie si digitálnej gramotnosti. V poslednom desaťročí sa vo vedeckých kruhoch, ale aj v laickej verejnosti vedie polemika o tom či nás digitálne technológie posúvajú vpred, alebo naopak nás obmedzujú v našej schopnosti vykonávať duševnú prácu pretože majú „vysoký potenciál závislosti“ a v dlhodobom horizonte „poškodzujú telo a rozum“ to znamená, že škodia ľudskému organizmu. Na vysvetlenie: práca, ktorú sme v minulosti robili s pomocou vlastného rozumu, dnes za nás robí vyspelá technika.
Stále častejšie sa popri výraze „digitálna gramotnosť" objavuje aj výraz „digitálna demencia“. Zatiaľ čo digitálna gramotnosť sa stala oficiálnou súčasťou vyučovacieho procesu na všetkých školách a spoločnosť jej venuje veľa pozornosti, digitálna demencia sa dostáva do povedomia ľudí postupne a vzbudzuje veľké obavy. Tieto obavy potvrdzuje aj nemecký psychiater Manfréd Spitzer, ktorý tvrdí, že digitálne technológie, ktorými je súčasný svet virtuálne poprepájaný má okrem svojich nespochybniteľných prínosov aj veľké negatívne vedľajšie účinky. Spitzer poukazuje na to, že súčasná spoločnosť má problém a to najmä tou skutočnosťou, že presúvame mozgovú aktivitu na počítače a tým mozog ochabuje.Diskusia o vplyve internetu na kvalitu života človeka patrí od prelomu milénia medzi najživšie. Témy diskusie sú veľmi široké. Dotýkajú sa napríklad otázok straty alebo vzdania sa súkromia, straty identity občana, ale aj rastúcej hegemónie internetových firiem, ktoré svojou intenzívnou reklamou podporujú hromadné a dá sa povedať nekontrolovateľné využívanie sietí a v konečnom dôsledku im ide o biznis. Medzi horúce témy patrí aj otázka účinku nových komunikačných prostriedkov na psychický aparát, dokonca na celkovú mentálnu zdatnosť človeka.
Ohrozenou a najviac zraniteľnou skupinou sú deti a mládež. Medzi narodením a 2 rokmi sa objem mozgu dieťaťa strojnásobí a pokračuje v rapídnom rozvoji až do veku 21 rokov. Skorý vývoj mozgu je ovplyvňovaný stimulmi z prostredia, respektíve ich nedostatkom. Nie sme dostatočne obozretní vo vzťahu k digitálnym médiám. Obzvlášť vo vzťahu k deťom. Čím mladšie sú deti, tým nebezpečnejšie sú digitálne médiá pre ich duševný rozvoj. Ako príklad môžeme uviesť tablet. Prevláda názor, že to je skvelá vec pre batoľatá a deti v materských škôlkach. Stačí po ňom prechádzať prstom a veľmi rýchle si osvoja spôsob takéto poznávania.. To je síce pravda, ale dieťa predškolského veku sa potrebuje vecí dotýkať a brať ich do rúk, ohmatať ich povrch, ovoňať, to je najlepší spôsob, ako sa v mozgu vytvárajú prezentácie objektov a ich pamäťový zápis pri bezprostrednej manipulácii s nimi a pamäťové posilňovanie v priamom zmyslovom kontakte. To znamená, že vyvíjajúci sa jedinec si musí predmet ohmatať, vnímať ho všetkými zmyslami a nielen ho vidieť na blikajúcej sa obrazovke, ktorá je plochá.
Poznámka na záver. Nebyť možnosti pripojenia sa na internet, veľmi ťažko by som tento blog napísala. Využívam vyspelé digitálne technológie denne, pomáhajú mi pri učení, aj pri mojej práci, ale aj napriek dennému používaniu dokážem sa porozprávať aj „face to face“a nielen virtuálne a dokážem napísať aj osobný list písaným písmom.
