Z každodennej skúsenosti vieme, že ľudia sa od seba líšia tým, ako úspešne dokážu vykonávať rôzne druhy činností. Každá činnosť má svoje osobitosti a kladie na človeka iné nároky. Keďže sa od seba líšime fyzickou aj duševnou výbavou, vrodenými vlohami i nadobudnutými schopnosťami, rozdielna je aj naša úspešnosť pri zvládaní jednotlivých typov činností.
Aj školské vzdelávanie je špecifickou činnosťou, na úspešné zvládanie ktorej sú potrebné isté predpoklady. Pri akademickom vzdelávaní založenom najmä na práci s textom obsahujúcim množstvo teoretických pojmov sa uplatňujú predovšetkým:
verbálne schopnosti,
schopnosť čítať s porozumením, pracovať s textom,
schopnosť pracovať s informáciami,
schopnosť narábať s teoretickými, abstraktnými pojmami,
logické a analytické myslenie,
abstraktné myslenie,
kvantitatívne uvažovanie
a v značnej miere aj pamäť.
Žiaci, ktorí majú tieto schopnosti dobre rozvinuté, sú v istom zmysle lepšie vybavení pre taký druh vzdelávania, aký dominuje v našich školách a majú lepšie predpoklady dosahovať v ňom dobré výsledky. Preto sa o uvedenom súbore schopností hovorí ako o všeobecných študijných predpokladoch.
Existuje hneď niekoľko rozumných dôvodov, prečo by sme sa mali o všeobecné študijné predpoklady našich žiakov zaujímať. Tu sú dva z nich:
1. Ak sa na istú školu hlási viac uchádzačov, ako je voľných miest, robí sa spravidla výber formou prijímacích skúšok. Ich cieľom by malo byť čo najobjektívnejšie posúdenie, ktorí spomedzi uchádzačov majú najlepšie predpoklady na úspešné zvládnutie štúdia na danej škole. Pokiaľ ide o školu akademického typu (napr. gymnázium alebo VŠ teoretického zamerania), potom otestovanie všeobecných študijných predpokladov uchádzačov je veľmi rozumným spôsobom, ako rozhodnúť, koho prijať. Pravdepodobne oveľa lepším, ako testovať uchádzačov zo slovenčiny, matematiky či iných konkrétnych predmetov, ako sa to tradične robí u nás. Ak mal totiž žiak v 8. a 9. triede na ZŠ zlého učiteľa slovenčiny alebo matematiky (áno, aj takých máme!), znamená to pre neho vážny handicap a môže sa to negatívne odraziť na jeho výsledkoch v celoslovenskom testovaní deviatakov či na prijímacích skúškach na SŠ. Ak by sme testovali aj všeobecné študijné predpoklady, takíto žiaci by nemuseli byť znevýhodnení.
2. Čoraz častejšie sa ozývajú hlasy volajúce po nejakom objektívnom systéme porovnávania kvality či úspešnosti jednotlivých základných a stredných škôl. Užitok z takéto porovnávania by mali rodičia, ale aj inštitúcie, ktoré riadia a financujú školstvo. Otázkou je, ako by korektné porovnávanie škôl malo vyzerať. Jednorazové testovanie žiakov na výstupe (napr. deviatakov na konci ZŠ alebo maturantov na konci SŠ), nie je tým správnym riešením. Neberie totiž do úvahy východiskovú úroveň žiakov v testovaných predmetoch (na vstupe do danej školy), ani ich všeobecné študijné predpoklady. Učitelia školy na 180. mieste finálneho rebríčka možno odviedli podstatne lepšiu prácu ako ich kolegovia zo školy na 120. mieste, ak sa pri hodnotení vezme do úvahy aj vstupná úroveň žiakov a ich všeobecné študijné predpoklady. Školy a učitelia by mali byť posudzované podľa toho, ako dokázali zužitkovať potenciál svojich žiakov. Medzi školami totiž skutočne existujú veľké vstupné rozdiely. Opakovane to potvrdzujú výsledky testovaní, ktoré na stovkách škôl a tisícoch žiakov každoročne realizuje spoločnosť EXAM testing v rámci svojho projektu KOMPARO.
Aj pre uvedené dôvody sa vo viacerých krajinách používajú testy všeobecných študijných predpokladov. V ďalších pokračovaniach tohto miniseriálu uvediem ukážky rôznych typov otázok z testov všeobecných študjiných predpokladov používaných spoločnosťou EXAM testing a vysvetlím, aké konkrétne kognitívne schopnosti nimi možno testovať.
