Sloboda nie je zločin a slobodný softvér nie je kradnutý

Citát v pôvodnom znení:
jedine co mi na tom trosku vadi je fakt, ze na jednej strane obhajujete (nielen vy, ale linux komunita vseobec) open source aplikacie a slobodny operacny system castokrat faktom, ze je bezplatne a nemusite software kradnut - je to asi jeden z najcastejsie sa opakujucich argumentov, ktore vidim v diskusiach o tom, preco linux ano a preco windows nie (samozrejme popri argumentoch o moznosti volby, stabilite, prisposobitelnosti apod.)
to ze mate v pocitaci krasnu zdigitalizovanu zbierku knih a x GB suborov vo formate mp3, co je mimochodom rovnaka kradez ako nainstalovat si nelegalne windows vista vas uz netrapi? (s vynimkou knih na ktore uz nie su autorske prava a s vynimkou hudby ak vlastnite aj originalne CD)
uvedomte si, ze aj v pripade hudby a knih je situacia rovnaka ako v pripade software; ja nevravim, ze som bez viny, ale potom by si komunita mohla aspon odpustit argument o 'kradnuti' software pretoze v mojich ociach kradne rovnako

V predmetnom článku som totiž predstavil dve aplikácie šírené pod licenciou GNU/GPL a to GCStar a Rhythmbox . Pisateľ pravdepodobne zvyknutý na komerčné ponuky v grafickom užívateľskom prostredí skr. GUI svojho operačného systému skr. OS predpokladal, že na OS nekomerčného charakteru, ktorý je šírený slobodne bude ponuka obdobná. Teda aspoň čo sa týka hudby a kníh v elektronickom formáte.

Odhliadnuc od toho, že v OS, ktorý je nekomerčného charakteru (ale dá sa pomocou neho robiť aj komercia) nie sú žiadne reklamy a zostáva teda na užívateľovi, ktoré služby si vyberie a ktoré bude chcieť používať, môže využívať aj služby komerčného OS.

V hudobnom prehrávači Rhythmbox si užívateľ môže vybrať dve služby, ktoré ponúkajú rôzne hudobné žánre, od vážnej hudby cez Pop, Rock, Punk až po Hip-Hop. Na Jamendo je to práve v tomto čase 64.428 skladieb od 4716 interpretov a na Magnatune 8982 skladieb od 257 interpretov. Skladby si môžete priamo zo servera sťahovať a ak ste mladá nádejná kapela, na server aj uploadovať. Lebo ono to funguje práve na tomto princípe. Najnovšie hity tam síce nenájdete, kvalita tiež kolíše, ale ak máte záujem o alternatívne žánre, je to pre vás zaujímavý zdroj.

Podobná sitácia je aj s e-bookmi. Niektoré sú voľne šíriteľné, alebo vydávané pod slobodnými licenciami ako napr. GNU/GPL. Na internete sa vyskytuje veľmi veľa warezu, nepopieram. Doposiaľ však nechápem ako tento warez mohol spojiť alebo vytvoriť jeho asociáciu s programom GCStar, čo je katalogizér zbierky kníh, teda knih papierových aj tých elektronických, alebo som niečo zle pochopil? Pisateľ automaticky predpokladá nekalé úmysly?

Ešte donedávna existovalo také klišé: Na jednej strane drôtu sedel za pomerne výkonným počítačom poctivý a nič netušiaci užívateľ systému Windows, zatiaľ čo na druhej strane trieskal v rýchlom slede do klávesnice užívateľ s krvou podliatymi očami za obrazovkou malých rozmerov monochromatického monitoru, s nainštalovaným Linuxom na nejakom Pentiu 1, zlý hacker, ktorý sa snažil prvému užívateľovi ukradnúť nejaké dáta.

Dúfam, že tento pohľad na užívateľov OS GNU/Linux je už preč. Takisto dúfam, že rôznych alternatívnych ponúk bude dosť aj naďalej. Niet totiž nad slobodu výberu a nech sa to týka čohokoľvek. Čo je zadarmo, ešte nemusí byť kradnuté a nemusí to mať ani nižšiu kvalitu, niekedy skôr opak je pravdou.

Ešte ohľadom toho GCStar. Program by mal v budúcnosti podporovať protokol Z39.50 , Tellico ho už podporuje. Čo to znamená? Uľahčenie práce, tento protokol totiž využívajú rôzne knižnice, takže ak si ich nadefinujete, odpadne vám veľa ručnej práce s vkladaním údajov do programu.