Svet NULL nenájdete na žiadnej mape sveta ani vesmíru, nenájdete ho v tomto čase ani priestore. Ak by ste sa tam náhodou ocitli trebárs v nejakej pomyselnej vesmírnej lodi, ktorej by sa nejakým nedopatrením podarilo preraziť steny ohraničujúce čas a priestor nášho známeho aj neznámeho súcna, po pokuse o kontakt s miestnymi, mohli by ste na displeji svojho pomyselného palubného počítača uvidieť približne nasledúce údaje:
Súradnice: ÚDAJE NEDOSTUPNÉ
Miesto: NULL
Čas: NULL
Biologická forma života: ÁNO
Počet humanoidov: 2000 (odhad)
Počet humanoidov mužského pohlavia: 1900 (odhad)
Počet humanoidov ženského pohlavia: 100 (odhad)
Počet humanoidných mláďat: ÚDAJE NEDOSTUPNÉ
Priemerný vek: ÚDAJE NEDOSTUPNÉ
Politický systém: Postindustriálna forma feudalizmu - tyrania
Najvyšší predstaviteľ: rytier zvrchovaného času Andaran
Mena: ÚDAJE NEDOSTUPNÉ
Ekonomika: ÚDAJE NEDOSTUPNÉ
Zdroje: náhradný generátor elektriny, zásoby ktoré dochádzajú a ktoré opäť vznikajú…
Hlavné stredisko: Andaran – najvyššie poschodie, nad ním už nič nie je, iba stena smrti
Rozloha: cca 46 km2
Priestor: 38 poschodí, po jeho obvode ani pod ním už nič nie je, iba stena smrti…
Čas tu neplynie, čas je neznámy pojem. Ľudia nestarnú, ani nezomierajú. Rastliny v tomto priestore nevädnú, poškodené a zničené veci sa periodicky objavujú na tom istom mieste, kde zanikli. Ľudia ktorí zomreli sa opäť rodia vo veku v ktorom zomreli, klasická smrť sa teda nepredpokladá. Čas ustrnul v jednom cykle. Všetko neživé sa opakuje, živé nestarne. Je tu však jedna anomália, ktorá sa nedá vysvetliť, neopakuje sa postupnosť úkonov živých bytostí ani ich dôsledky…
Toto je svet, do ktorého sa zobudil Berdrewer. Keď po prvý krát otvoril oči, oslepilo ho svetlo z blikajúcej neónovej lampy na strope. Na strope, z ktorého sa pomaly odlupovala omietka, ktorá sa nikdy úplne neodlúpila. V schátranej a zdevastovanej miestnosti, ktorá ako keby sa mala každú chvíľu rozpadnúť. Keď si jeho oči zvykli na svetlo a rozhliadol sa po miestnosti, nevidel nič, iba sprejom dostriekané steny a napravo zamrežované dvere.
Preglgol a pocítil smäd, smäd bol strašný a čoraz viac opanovával jeho zmysly, bol nástojčivejší ako hlad, ktorý vzápätí pocítil. Berdrewer sa posadil a zistil, že ležal na prepotených starých matracoch, ktoré už poriadne páchli. Páchol aj on sám. S hnusom zvraštil svoju tvár a odpľul si na špinavú betonovú dlažbu.
Pokúšal sa rozpamätať, čo sa stalo. Jeho mozog bol však úplne vyprázdnený, odmietal spolupracovať a spomenúť si na minulý čas. Snažil sa, až mu od námahy navreli žily na krku, ale spomienky neprichádzali. Snažil sa spomenúť si aspoň na svoje meno, no nešlo to. Bol zmätený a zúfalý.
Vstal, podišiel k mrežiam vo dverách a skúsil ich otvoriť. Nešlo to. Na mrežiach z vonku vysel masívny vysiaci zámok. Za mrežami videl iba úsek chodby, ktorá bola v šere. Berdrewerovi začali hlavou lietať šialené myšlienky, je toto smrť? Ak to nie je smrť, kde vlastne je? To, že si nevedel na nič spomenúť, ho gniavilo a zaháňalo ešte viac do zúfalstva.
Ako tak nemohúco stál opretý o zamrežované dvere, jeho zrak zablúdil na náprotivnú stenu, prvé čo ho zaujalo a čosi pohlo v jeho mozgu bolo slovo načarbané na stene – Berdrewer. Spozornel a pocítil, že toto slovo niečo znamená, pretože naňho spravilo dojem a vyvolalo mu v mysli nejasnú asociáciu, určite musí mať veľký význam. Význam pre neho. Bude to asi jeho meno. Áno jeho vlastné meno. Volá sa Berdrewer.
… a takto sa Berdrewer sám, smädný, bez pomoci, na prepotených matracoch, v ošarpanej miestnosti bez možnosti úniku, na nič si nespomínajúci, narodil do sveta NULL.
Tu momentálne prerušujem príbeh. Z technických príčin ale aj alogickosti neplynutia času v tomto svete, kde kontinuálnosť príbehu pokračovala spiatočkou, čo je alogizmom iba zdánlivým. V ďalšom pokračovaní podniknem GO TO skok na najčerstvejšie udalosti v tomto svete. Tú čerstvosť berte trochu s rezervou, keďže je výrazom prislúchajúcim času plynúcemu, nie času zacyklenému v špirálových periódach.
